family-vintage-1611061060 | Danubiana}

Family Vintage

01. máj 2021 - 29. august 2021

Kurátor: Vladimír Beskid

Nepokojná jazda s V. F.

Zoznámenie sa s Viktorom Frešom bolo rýchle a prudko explozívne. Asi pred 15 rokmi mi zavolal začínajúci umelec do galérie a uviedol stručne: „Chcem mať u vás výstavu“. Na otázku kedy, odpoveď bola krátka a pekelne sebavedomá: „No, o tri mesiace“. Tak aj bolo. Nasledovalo stretnutie a mňa zaujal tento krásne mladý a krásne drzý, nakrátko ostrihaný macher, jeho rebelský postoj aj jeho vizuálne práce. Tak sa zrodila naša dlhoročná až chorobne vleklá spolupráca a spoluputovanie na výbušnej ceste za dobrodružstvom umenia.

Stalo sa z toho priateľstvo dvoch hromotĺkov; pokrvné bratstvo mongoloidného Bratislavčana a zaujatého perohryza zo Spiša. Nasledovali nielen výstavy a texty, ale aj turbulentné časy, nekonečné debaty o súčasnom umení, daromné hádky o našej malo mocnej scéne a kyslom galerijnom prostredí. Vždy pri minerálke a  cole light. Nakoniec sme sa dohodli, že „stôl má štyri nohy, a predsa sa potkne“, teda umelci nemusia rozumieť vlastnému umeniu a že kunsthistorici „machu picchu“ vedia o vizuálnom umení. To nás asi vzájomne posilňovalo a udržiavalo v chode. Postupom času sa z mladého búrliváka stal milý taťuldo a tvorca kultového Niemanda. Vždy ma však prekvapovali jeho nové riešenia, absurdné situácie či razantné objekty. Po smrti otca Fedora sa Viktor čoraz hlbšie ponáral do histórie a archívu vlastnej rodiny a táto výstava prináša jeho úlovky a trofeje. Je výsledkom jeho skomprimovanej rodinnej a osobnej pamäti.

Na záver sa vrátim na začiatok. Prvý Vikiho projekt niesol v názve otázku: Who Is the King? – v ňom sa nechal fotografovať od známych politických a kultúrnych celebrít. Myslím, že dnes je úplne jasné, kto je tu kráľ, king, kapor či borec a to ešte nie je všetkému koniec...

kunsthistorik b.skid

Biografia

Viktor Frešo študoval v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde v roku 2003 promoval. Frešo patrí medzi najpozoruhodnejších predstaviteľov súčasného umenia po roku 2000 v niekdajšom Česko-Slovensku. Jeho dielo a celkový prístup k umeniu sú pomerne netypické, ale zároveň odrážajú situáciu v spoločnosti a kultúre. Umelec vytvára rafinované koncepty a projekty a prezentuje ich v podobe zdanlivo jednoduchých uzavretých umeleckých diel alebo „pieces of art“. Vo svojich dielach je často kritický a agresívne vyjadruje pohŕdanie samotnou výtvarnou scénou a jej procesmi, no s podtónom ľahkosti, humoru a hry. Medzi najfascinujúcejšie prvky jeho tvorby patrí zdanlivý kontrapunkt dôrazu na obrovské grandiózne EGO, spojené s Gestom v kombinácii s odzbrojujúcou sebaironickou pokorou. Jeho schopnosť odhaliť temné stránky svojej duše alebo poklesky a vrhnúť ich do sveta bez ohľadu na následky posúva autorove koncepty k širším možnostiam vnímania dôvodov jeho práce. Viktor Frešo sa zaujíma o priame, účinné vizuálne nástroje. Uprednostňuje krátke intervaly medzi akciou a reakciou a podmienky na rýchle rozpoznanie vzťahov medzi vyjadrujúcim „ja“ a označením „on“. Vyhovuje mu teda forma stručného sloganu. Či už zasahuje do verejného priestoru alebo vystavuje v galériách, dbá na to, aby sa vo stvárnení ukázala okamžitá tvorivá akcia – GESTO. Ďalším veľmi typickým aspektom jeho diela je presah do sveta médií, kde bez akéhokoľvek rešpektu verejne predstavuje svoje radikálne a často pohŕdavé názory na spoločnosť a umeleckú scénu, ktoré môžu niektorých dráždiť, alebo provokovať diskusiu o tom, čo je a čo nie je prijateľné ako moderné umenie alebo len ako egocentrický afekt umelca. V poslednom čase sa autor okrem iného venuje sochárstvu a maľbe.

Vzdelanie

Akadémia výtvarných umení v Prahe
2003 – 2005 Ateliér nových médií, Akadémia výtvarných umení, Praha, prof. Michael Bielický
2001 – 2003 Ateliér maliarstva, Akadémia výtvarných umení, Praha, doc. Vladimír Skrepl
2000 – 2001 Ateliér „Aj plochá socha“, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, prof. doc. Ján Hoffstädter
1999 – 2000 Ateliér sochárstva, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, prof. Jozef Jankovič