Ormandik portret2 | Danubiana}

Múr Marekov

19. január 2019 - 10. marec 2019

Kurátor: Mišo Ormos

Marek nasadá do auta, alebo na bicykel a transportuje sa do ateliéru. Z širšieho centra Bratislavy na koniec neďalekého priľahlého mestečka, kde na hranici s lesom, na konci cesty, sídli jeho ateliér. Táto cesta je iniciačným momentom, psychologickou metódou, očistou, ktorá Mareka zbavuje svetských starostí, čistí myseľ a spúšťa premenu z bežného smrteľníka na Autora (Marek Maker). Čím ďalej je od domu, tým viac v ňom bublajú superschopnosti. Vstupom do ateliéru (apparatus) je premena zavŕšená. Jeho ateliér je čiernou skrinkou - tak, ako tento pojem chápe kybernetika. Poznáme vstup a výstup, nevieme však, čo sa deje vnútri. Nikdy sa to ani nedozvieme, pretože vstupom do tohto priestoru by sme narušili jeho procesy. Presne tak ako v kvantovej fyzike, kde pozorovanie ovplyvňuje pozorované. Preto sú síce návštevy v ateliéri vítané, no nikdy nie počas tvorby. Ak aj Marek maľuje počas hudobno-výtvarnej performance (napríklad projekt Hrana), jedná sa o verný, ale predsa len herecký výkon. V tom prípade nie je obraz umeleckým dielom, ale je ním celá situácia. Aj preto maľba zvykne na záver končiť zatretá na čierno. Skutočné obrazy maľuje Marek vždy sám. Ten proces je nezrozumiteľný. V rýchlom tempe v ňom preblikáva vedomé, nevedomé, podvedomé, fakty, fikcia, kompozícia, mytológia, farby, plochy, linky, ťahy, fyzika a mágia. Všetko do seba rýchlo naráža a vzájomne sa koriguje a neguje. Celé to trvá zväčša veľmi krátko a končí znenazdajky. Výsledkom sú praobrazy a apokryfy.