PEDERSEN portret | Danubiana}

Dvojica umelcov

16. jún 2018 - 02. september 2018

Kurátor: Lotte Korshøj

CARL-HENNING PEDERSEN
Osobnosť Carla-Henninga Pedersena má v dánskom umení druhej polovice dvadsiateho storočia zásadný význam. Experimentálny charakter jeho tvorby vytváral od záveru tridsiatych rokov prepojenie súdobého dánskeho umenia na európske avantgardné umelecké prúdy. Čoskoro sa jeho tvorba presadila originálnym výtvarným jazykom, ktorým dokázal pretransformovať podnety kubizmu a Picassa a najmä inšpirácie tvorby Kleea, Kandiského, Chagalla a ďalších majstrov. Výnimočnosť jeho tvorby sa do medzinárodného kontextu premietla najmä spoluprácou s medzinárodným experimentálnym umeleckým hnutím CoBrA /1948-1951/. Ako generačne starší mal Pedersen v období jeho aktivít už vypracovaný charakteristický štýl, ktorý bol estetickým zámerom Cobry veľmi blízky. Jeho umenie obdivovali a pre niektorých bolo doslova inšpiratívne / P. Alechinsky/.
Pedersenova tvorba sa radí do okruhu tzv. spontánnej abstrakcie, pritom však umelec tematicky čerpá z predmetného, figuratívneho sveta. Charakter jeho tvorby totiž určuje spôsob výtvarného spracovania. A to je doména, kde Pedersen formuloval svoj špecifický umelecký rukopis a videnie sveta. Jeho vizionárska schopnosť mu umožnila vytvoriť vo svojich obrazoch pôsobivý fantazijný svet komponovaný zo štylizovaných tvarov figúr, tvárí. masiek, vtákov, koníkov, slnka ako symbolov prekračujúcich svet reálny. Pri formovaní výtvarného jazyka sa opieral o detskú kresbu, ľudové umenie, tvorbu outsiderov ale aj sakrálne umenie. Formotvorným nástrojom bola výrazná tmavá lineárna kresba, ktorá zvýrazňovala znakové spracovanie témy. Jej zovšeobecňujúci charakter Pedersen vnímal ako univerzálny a nadčasový fenomén. Fantazijnosť sveta jeho malieb umocňovala žiarivá farebnosť s prevahou slnečných žltých, neskôr škály modrých tónov oblohy. Farebné formy a tvary v priezračnom priestore strácali zemskú príťažlivosť, vznášali sa a vytvárali radostný rozprávkový svet. Preto sa stal Pedersen známy aj ako „Scandinavian Chagall“.
Časťou výstavy je prezentácia výberu diel z tvorby Else Elfelt, ktorá je predstaviteľkou dánskej abstraktnej maľby. Zaoberala sa analýzou prizmatických foriem odvodených od motívov krajiny a hôr. Používala výraznú farebnosť a dynamickú formu komponovala do špirálovitých útvarov. Objavuje v nich mýtotvornú silu a priestory pre meditáciu.

ELSE ALFELT
Pozoruhodná dánska abstraktná maliarka Else Alfelt svoju tvorbu charakterizovala slovami „maľujem farbu a rytmus“. Rytmus farieb a tvarov komponovala do dynamických a sugestívnych vizuálnych celkov. Zo začiatku zakúsila aj odmietnutie, ale už v roku 1941sa uviedla svojím umeleckým programom na samostatnej výstave. Rané kompozície mali výrazný plošný geometrizujúci charakter a zodpovedali tomu, čo v tejto oblasti rozvíjali umelci skupiny Abstraction-création. Else Alfelt sa však nevydala cestou ku geometrickej abstrakcii, aj keď osnovou jej tvorby zostal geometrizujúci lineárny raster. Vytvorila si vlastný emblematický slovník založený na rytmickej skladbe farebných ostrých plošných útvarov. Akokoľvek jej výtvarný slovník pôsobí abstraktne, je výsledkom podnetov z reálneho sveta, najmä prírody, hôr a mora a z nich odvodenej tvarovej analýzy /Points Reaching for the Sky, 1945/. Sama, ako veľký cestovateľ, citlivo vnímala prostredie a krajinu, ich rozdiely a špecifické pôsobenie na zmysly. Svojimi pomerne úspornými prostriedkami dokázala sprostredkovať bohatstvo a krásu prírody skôr v jej vnútornom rozmere než v snahe o jej reálne zobrazenie. Vo výtvarnom stvárnení je istá kontradikcia medzi dôrazom na silný vnútorný poetický výraz a razantnejším výtvarným jazykom, ktorý tvoria zaostrené končité formy. Ich kompozičná dynamika vyjadruje rôzne typy pohybu: najčastejšie špirály, vírivé kruhy, vlnenia, stúpajúce vertikály či uhlopriečky alebo pohyb po ekliptike /The Flower of the Universe no. 20, 1966/. V každom prípade je evidentné vnútorné prepojenie dvoch svetov – krajiny hôr a vôd s duchovným obsahom.
Tvorba Elsy Alfelt sa stala známa intenzívnou výstavnou činnosťou a najmä svojou originalitou. Spolu s ďalšími dánskymi umelcami i s manželom Pedersenom sa stali členmi hnutia CoBrA. Spolupracovala s novozaloženým hnutím na výstavách v Amsterdame a Liège i po zániku hnutia na mnohých výstavách po celom svete. E. Jaguer pripravil monografiu o jej tvorbe, ktorá vyšla v edícii Cobra Library. Ako uznávaná maliarka sa stala členkou The Association of Visual Artists. Pre ďalší rozvoj jej tvorby boli dôležité aj cesty do cudziny, najmä Gécka, Talianska a Španielska, Turecka, Švajčiarska. V súvislosti s prácou na mozaike pre Rungsted Comprehensive School študijne navštívila Ravennu, Benátky a Dolomity. Na cestách čerpala inšpiráciu k tvorbe obrazov s motívmi hôr a mora. Tvorbu Elsy Alfelt výrazne ovplyvnila najmä cesta do Japonska a to nielen po formálnej stránke, pretože umocnila meditačný aspekt jej tvorby inšpirovaný zen filozofiou. Vznikli práce, v ktorých sa inšpirovala japonskou krajinou a kaligrafickým spôsobom práce so štetcom. Redukcia motívov krajiny na štruktúru typických úderov štetcom, v ktorých sa zachytáva kotúč slnka vo vrchoch a priezračnom priestore /Japan, 1967, Nikko,-Japan, 1967/. Tieto skúsenosti ovplyvnili aj tvorbu ďalšieho obdobia, čo sa prejavilo v zmäkčení línií a plôch i vlnivej dynamike formy.
Maľby Else Alfelt pôsobia ako meditácia nad večným kolobehom prírody a života. V závere jej pôsobenia jej Akadémia udelila Thorvaldsen Medal za prínos k dánskemu modernému umeniu. Otvorenia Carl-Henning Pedersen & Else Alfelt Museum v Herningu, kde je sústredená jej tvorba, sa už nedožila.