Individuálna výstava popredného slovenského umelca Adama Szentpéteryho (nar. 1956) predstavuje retrospektívny pohľad na jeho maliarsku dráhu vo vizuálnom jazyku geometrie. Línia, farba a plocha sú základnými stavebnými kameňmi jeho obrazového systému. V priebehu štyroch desaťročí Szentpétery vybudoval v oblasti geometrickej abstrakcie monolitný maliarsky program, ktorý je esenciou mentálnej skratky, racionálnych postupov a protestantskej ekonómie formy.
Táto výstava prináša základné okruhy a série prác, ktoré však nenasledujú lineárne za sebou, naopak bežia paralelne vedľa seba, či vynárajú sa v neskoršom období v inej, transformovanej podobe. Od prvých štylizovaných industriálnych krajín a zátiší autor stavia príbehy malých „geometrizmov“, rozptýlených štruktúr imaginárnych prvkov a tvarov (Levitujúce formy, 1989 – 1896; Hravé formy, 2015), alebo smeruje k vytvoreniu obrazových štruktúr – mnohovrstevného tkaniva, kde sa rytmicky opakuje algoritmus ťahov v troch základných smeroch (Štruktúry, od 1988; Štrukturálna deformácia, 2013). Práve táto obrazová skladba pretínajúcich sa horizontál, vertikál a diagonál vytvára základnú platformu jeho prísneho geometrického systému, či rastra. K tomu sa pridáva vrstvenie jednotlivých farebných vrstiev, ktoré sa navršujú a prekrývajú navzájom. Táto pravidelná obrazová „mriežka“ generuje u Szentpéteryho charakteristické vizuálne napätie a frekvencie.
Druhý okruh Szentpéteryho prác tvoria série malieb, kde hlavnú úlohu zohrávajú línie – horizontály a kolmice – na pozadí slávnostných žltých a červených monoplôch. Ide predovšetkým o symetrické rovnovážne kompozície, kde kolmice stoicky dopadajú na ustálenú hladinu horizontály v kosoštvorcových formátoch (Horizonty, od 1994), alebo nasledujú nepokojné diagonály, čo ostro pretínajú obrazovú plochu (Posuny, od 1995). Podobne vznikajú vodorovne členené polia, lineárne informačné prúdy (Monotónne prúdenia, od 1999), alebo kompresie jedného priestoru, vybudovanie žiarivej „supestruny“ uprostred monochrómneho poľa (Stlačené priestory, od 2000; Deformovaný monotón, 2016). Podobne autor redukuje obrazovú plochu na strohú konštrukciu pravého uhla v rohu obrazu. V tejto hraničnej racionálnej sústave sa pravý uhol stáva univerzálnym princípom maľby a záväzným kódexom (Kompozície na hrane, od 2000). Autor pracuje klasickou olejovou technikou a mnohé plátna boli špeciálne vytvorené pre tento ojedinelý priestor Danubiany.
Nosnú rolu na výstave bude zohrávať najnovšia séria malieb s celkových názvom Deformácie (od roku 2007). Szentpétery prináša jednak zmenu formátu – nastupujú monumentálne kruhy – rondá, a jednak zmenu formátovania obrazového priestoru. Ide o „zakrivenie“ priestoru na ploche, o ilúziu 3D efektu, čo odkazuje na vstup nových technológií dneška (fotografická optika rybieho oka, počítačové modelovanie, digitálne manipulácie a pod.). Najnovšie maľby tak prezentujú vlastný vnútorný model sveta – vizuálny „dátový glóbus“, ktorý odkazuje na prebúranie sa do iného neeuklidovského priestoru, do rozšíreného mediálneho priestoru súčasnosti.
Adam Szentpétery tak vytvára vlastnú „intelektuálnu esenciu“ maľby, osobitú polohu geometrickej abstrakcie a jej prenikavého kódovania v obrazovom poli. To ho radí k výrazným maliarskym zjavom aj v širšom stredoeurópskom kultúrnom kontexte.
Doc. Adam Szentpétery, akad. mal., narodený roku 1956 v Rožňave. Štúdiá: 1976 – 1982 Vysoká škola výtvarných umení Bratislava (odbor monumentálne maliarstvo); 1971 – 1975 Stredná škola umelecko-priemyselná Košice (odbor grafika). Od roku 1999 – od založenia Katedry výtvarných umení a intermédií dodnes – vedie Ateliér súčasného obrazu na novozaloženej Fakulte umení TU v Košiciach; 2004 – habilitovaný na docenta; 2007 – laureát štátnej ceny „Munkácsy Mihály díj“ Budapešť. Žije a tvorí v Rožňave a v Košiciach.
Samostatné výstavy (od roku 2013): 2017 – Geometrické kódy, Tatranská galéria Poprad; 2016 – Kódy geometrie, Galerie Caesar, Olomouc; 2015 – Geo kód III. (s Jánom Vasilkom), Galéria SI, Budapešť; Štruktúry a kompozície, Magna Gallery, Piešťany; 2014 – Geometrický kód II. (s Jánom Vasilkom), Galéria Medium, Bratislava; 2013 – Geometrické polia (s Milanom Houserom), Galéria Alfa, Kulturpark, Košice. Zúčastnil sa na kolektívnych výstavách v mnohých zahraničných mestách napr.: Berlín, Wuppertal, Praha, Brno, Plzeň, Viedeň, Budapešť, Miškovec, Oradea atď., ako aj na slovenskej scéne (Bratislava, Trnava, Žilina, Nové Zámky, Košice, či Rožňava).
