juraj-kukura-od-stvorenia-ku-krizu-1580033918 | Danubiana}

Juraj Kukura – Od stvorenia ku krížu

31. marec 2020 - 10. máj 2020

Súčasná výstava obrazov herca Juraja Kukuru, predstavuje jedinečné maliarske interpretácie vybraných príbehov z Biblie, ktoré vznikli počas jednotlivých repríz rovnomernej divadelnej inscenácie v Divadla Aréna. V marci 2019 mala inscenácia premiéru a pre veľký úspech sa predstavila aj na festivaloch Dotyky a spojenia alebo Divadelná Nitra.
Predstavenie BIBLIA - scénické čítanie biblických príbehov, hudobno-divadelné, ale i výtvarné performance v podaní Juraja Kukuru a v réžii Rastislava Balleka, vzniklo v koprodukcii so Slovenskou filharmóniou a stalo sa ďalšou časťou tzv. Občianskeho cyklu Divadla Aréna. Tento ojedinelý cyklus ako dramaturgický projekt, ktorý Juraj Kukura vytvoril je aktuálnym obrazom našich dejín a interpretácie súčasných aktuálnych tém.
V priebehu každého predstavenia vzniká na základe príbehov z Biblie, pred očami divákov, jedinečný umelecký artefakt, ktorý sa od reprízy k repríze odlišuje, a ktorého definitívna podoba závisí nielen od momentálneho rozpoloženia jeho autora – Juraja Kukuru, ale i od toho ako biblický príbeh prebieha, no predovšetkým ako sa maliarskym rukopisom príbehy prenášajú na plátno. Maliarske vyjadrenie je nesmierne dramatické a expresívne. Pred očami divákov Kukura sprítomňuje silné emocionálne zážitky, ktoré ukladá do rôznych kontrastných farebných vrstiev. Jeho úžasný herecký prejav je tak vytvorenými plátnami doplnený odvážnou gestickou maľbou.
Biblia - kniha kníh, obsahujúca okolo 73 rôznych spisov, vytvorená v priebehu asi 1 500 rokov, sa stala námetom pre vznik výnimočnej hudobno-dramatickej básne, mapujúcej dejiny človeka od stvorenia sveta až po vzkriesenie Krista. Vybrané príbehy zo Starého a Nového zákona, ktoré kladú nadčasové otázky o morálke, svedomí, viere a sile duchovna v dobe, kedy sa základné piliere našej európskej spoločnosti zmietajú v pochybnostiach.
Život Abraháma, Izáka, Jakuba, Mojžiša či osudy Ježiša Krista a jeho učeníkov prinášajú podobenstvá moderného človeka, zmietaného stratou viery, ktorú dnes nahrádza konzum. Skúšky, ktoré ľudstvu prináša dnešná doba sa nelíšia od tých starozákonných, zrada a boj so sebou samým sú rovnaké ako tie novozákonné. A tento boj pred nami všetkými Juraj Kukura zvádza nielen ako výnimočný herec, ale aj ako maliar.

Biografia

JURAJ KUKURA sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Základnú a strednú školu ukončil v Bratislave. K divadelnému umeniu prenikol ešte ako elév časopisu Film a divadlo. Štúdium herectva absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením Jozefa Budského. Mal devätnásť rokov, keď ho režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri gaštanové kone (1966).

Od roku 1970, ešte počas štúdií, bol členom súboru legendárneho Divadla na korze. Po jeho zrušení prešiel do súboru Novej scény a neskôr do Slovenského národného divadla. Mimoriadne miesto v tomto období zaujíma jeho spolupráca s režisérom Milošom Pietorom, v ktorého inscenáciách vytváral charakterové úlohy spolupodieľajúce sa na tematickej výpovedi inscenácie a na celkovej podobe Pietorovej poetiky: Ďuro Ľavko v Tajovského Statkoch-zmätkoch, Filint v Molièrovom Mizantropovi, Astrov v Čechovovom Ujovi Váňovi, Pišta Bučák v Tajovského Novom živote, titulná rola v Čechovovom Platonovovi, Chlestakov v Gogoľovom Revízorovi a mnohé ďalšie.

Okrem účinkovania na divadelných doskách sa Juraj Kukura predstavil v mnohých televíznych inscenáciách, kde stvárňoval hlavné postavy v adaptáciách kľúčových diel svetovej i domácej literatúry, za všetky spomeňme Jaga, Oidipa či Eugena Onegina.
Televízna inscenácia Mário a kúzelník podľa poviedky T. Manna, v ktorej Juraj Kukura vytvoril titulnú postavu, bola ocenená cenou na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle.

Svoje herectvo Juraj Kukura predviedol aj vo filme, kde sa zaskvel ako predstaviteľ mužných rolí v skvostoch česko-slovenskej i zahraničnej kinematografie: Zbehovia a pútnici Juraja Jakubiska, Eden a potom Alaina Robbe-Grilleta, Koncert pre pozostalých Dušana Trančíka, Deviate srdce Juraja Herza, Božská Ema Jiřího Krejčíka a mnohých iných.
V roku 1984, počas nakrúcania filmu Via Mala v zahraničí, bol Juraj Kukura bezdôvodne odsúdený na 3,5 roka väzenia za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok. Do vlasti sa nemohol vrátiť a bol angažovaný v nemeckom Münchner Kammerspiele, neskôr v rokoch 1985 – 1989 v Schauspielhaus Hamburg. Hosťoval v mnohých prestížnych zahraničných divadlách ako Stadttheater Basel, Theater Bonn, Residenztheater München, Divadlo Komedie Praha, Činoherní klub Praha. Spolupracoval najmä s významným nemeckým režisérom Petrom Zadekom či uznávaným Jeromom Savarym, pri kreáciách najvýraznejších dramatických charakterov svetovej dramatiky v renomovaných divadelných domoch, spolu so špičkami svetového herectva Evou Mattes, Ilsou Ritter, Mariom Adorfom, Manfredom Krugom, Gerhardom Vossom, Ulrichom Tukurom a ďalšími.
V nemeckom prostredí sa presadil aj vo filme a v televízii: účinkoval v mnohých seriáloch a filmoch, napr. vo filmoch Otto – Der Liebesfilm, Workaholic, Apokalypse 99 – Anatomie eines Amokläufers, Das Sams a v mnohých ďalších, v seriáloch Dedičstvo Guldenburgovcov, Hotel Paradies, Šťastnú cestu, Klinika pod palmami atď. Vytvoril hlavné postavy v dvoch dieloch televíznej kriminálky Tatort (Miesto činu). V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál a stal sa predlohou pre slávny film Stevena Soderbergha.

Po roku 1989 sa postupne vracal na domáce filmové plátna a obrazovky. Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, s Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme Cudzinci, hlavnú rolu vytvoril v slovenskej dráme Tábor padlých žien, účinkoval vo Fragmentoch z malomesta, či v pôvodnom rozprávkovom filme Sokoliar Tomáš. Za televízny film Voľnomyšlienkár o osvietenskom vzdelancovi Denisovi Diderotovi mu bola na festivale Art film v Trenčianskych Tepliciach udelená cena Igric.
V rokoch 1966 – 2008 Juraj Kukura ÚČINKOVAL V TRIDSIATICH CELOVEČERNÝCH FILMOCH, V 130 TELEVÍZNYCH FILMOCH A INSCENÁCIÁCH A V 37 TELEVÍZNYCH SERIÁLOCH domácej aj zahraničnej produkcie.
Juraj Kukura za svoj herecký výkon v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi, v réžii Martina Čičváka, získal prestížnu cenu Divadelních novin za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015, ktorá sa udeľuje v rámci všetkých divadelných žánrov. Okrem toho bol za postavu Fjodora Karamazova nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie a na Cenu divadelnej kritiky 2015, udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo.
Za všetky spomíname film Zrozen bez porodu, za ktorý bol Juraj Kukura nominovaný na cenu za najlepší mužský herecký výkon na MTF Monte Carlo 2011.
V roku 2018 sa stal titulným predstaviteľom koprodukčného seriálu RTVS a ČT Inšpektor Max, historicky prvej hranej série predanej pre teritórium USA a Kanady.

Od roku 2002 vedie Juraj Kukura ako riaditeľ bratislavské Divadlo Aréna. Na jeho doskách sa predstavil v inscenáciách Koza alebo Kto je Sylvia, Rodinná slávnosť a Komunizmus, všetky tri v réžii Martina Čičváka. Za postavu Martina v prvej menovanej inscenácii bol Juraj Kukura získal cenu Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon.

Divadlo Aréna, postavené v r. 1828, je dnes je kultúrnou historickou pamiatkou prvej triedy. V súčasnosti sa v tomto divadle hrá súčasná i klasická činohra, opera, muzikál, tanečné predstavenia, či predstavenia s popovými, rockovými a džezovými koncertmi. Juraj Kukura vytvoril ojedinelý dramaturgický projekt tzv. Občiansky cyklus Divadla Aréna, s výnimočným, stále aktuálnym obrazom našich dejín a vyprofiloval divadlo súčasných tém, kritického pohľadu, modernej formy a historicko-politického kontextu.
Taktiež založil Detskú Univerzitu Komenského, ktorú za 17 rokov pôsobenia absolvovalo okolo 5000 študentov. Za myšlienku a realizáciu vzniku DUK sa stal laureátom Ceny humanitnej rady (2005), Ceny Nadácie Orange v kategórii dlhodobý prínos v oblasti vzdelávania (2011), Zlatej medaile Univerzity Komenského za dlhodobú spoluprácu prospievajúcu k rozvoju a dobrému menu univerzity (2017).
V divadle sa realizujú aj priame prenosy z opery z New Yorku.

V októbri 2017 si Juraj Kukura prevzal z rúk prezidenta ČR Miloša Zemana štátne vyznamenanie – Medailu za zásluhy v oblasti umenia; je držiteľom Ceny primátora Bratislavy (2018), ocenenia Brusnianska brusnica za mimoriadny herecký prínos pre slovenskú kultúru (2017), ceny Beckovské Slnko (2017), ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby, Medzinárodného ocenenia Trebbia 2017, Ceny ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, ocenenia Osobnosť Petržalky (2013) a Ceny Samuela Zocha za osobné zásluhy pri rozvoji kultúrnych a umeleckých hodnôt (2013).
V marci 2019 premiéroval v spolupráci so Slovenskou filharmóniou inscenáciu Biblia – číta Juraj Kukura, ktorá bola prijatá s veľkým úspechom na festivaloch Dotyky a spojenia a Divadelná Nitra.
Po účinkovaní v pražských divadlách Činoherní klub a Divadlo Komedie pripravuje inscenáciu v Divadle Rokoko Vojde kôň do baru, v réžii Martina Čičváka (premiéra: marec 2020).

Juraj Kukura žije striedavo v Bratislave, v Hamburgu a v Prahe. Je ženatý, má syna Filipa a vnučku Ellu.