Vynikajúca osobnosť súčasnej slovenskej grafiky. Vo svojej tvorbe transformoval niektoré formové i významové podnety klasického odkazu vývinu umenia do aktuálneho kontextu.
Od záveru šesťdesiatych rokov rozvíja Vladimír Gažovič svoju originálnu koncepciu grafickej tvorby, ktorou intenzívnejšie než ktokoľvek pred ním prenikol na zahraničnú výtvarnú scénu. Jej novosťou je najmä technologické zdokonalenie práce s originálnou farebnou litografiou tlačenou z kameňa. Nová technológia mu umožnila ponímať umelecký tvar iným spôsobom, budovať formu na maliarskych princípoch. Prácou s farebnými valérmi a so svetlom formuje plasticitu tvaru ako priestorovú hodnotu. Tento prístup je podnes ojedinelý. Ako vynikajúci figuralista pracuje s figúrou ako mnohostrunným nástrojom – nositeľom morálnych i etických hodnôt človeka. Z toho aspektu v jeho tvorbe rezonuje odkaz Hieronyma Boscha a neskorších symbolistov i expresionistov.
Tvorba Vladimíra Gažoviča sa tematicky odvíja vo voľne koncipovaných cykloch. Dôležitým pre budúci charakter jeho tvorby bol ovídiovský cyklus Metamorfózy (1979), ktorý potvrdil nielen jeho majstrovstvo, ale aj poznanie o vlastnostiach, povahe a charaktere človeka, o konfliktoch dobra a zla. Umelec podáva hĺbkové diagnózy fenoménu človek vo fascinujúcich vizuálnych kompozíciách v známych cykloch Kolotoče života (1983/4), Americký pás cudnosti (1983), Eros Haus (1991), Chamtivosť (1994/95) a ďalšie. Cykly nie sú časovo ohraničené a uzatvorené, ale k témam sa obvykle vracia. A to nielen v grafike, ale aj v maliarskych (kresbových) dielach, ktorým sa v posledných desaťročiach intenzívne venuje. V nich tematické okruhy transformuje inými technologickými prostriedkami a v jedinečnej podobe. Priestor, ktorý v grafike a maľbách riešil výtvarnými prostriedkami v ploche, v sochárskej torbe premieta do vzťahu hmota – reálny priestor.
Vladimír Gažovič sa narodil roku 1939 v Bratislave. V rokoch 1961 – 1967 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Vincenta Hložníka. V rokoch 1969 – 1970 bol štipendistom Herderovej ceny na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u prof. Maxmiliana Melchera, v roku 1979 bol na stáži na AVU v Amsterdame. V období 1967 – 1982 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje viacerým disciplínam, najmä grafike, maľbe, kresbe, ilustrácii a sochárstvu. Za svoju tvorbu získal desiatky medzinárodných ocenení, napr. 1981 Honorable mention Philadelphia, 1984 Ex aequo prize Kraków, 1986 The Hanga Annual ´86 Tokyo, 1993 1st Prize of the Town for Lithography Sint-Niklaas, 1998 Special Prize Tokyo, 2013 Golden Prize for Ex libris. Shanghai a i. V roku 2009 získal Krištáľové krídlo za výtvarné umenie a v roku 2015 Cenu Spolku výtvarníkov Slovenska. Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach mnohých zahraničných múzeí a v súkromných zbierkach, najmä v Európe a v USA.
