Projekt Art Grand Slam Tennis & Art Juraja Králika, na ktorom participovala tenistka Martina Navrátilová, vychádza z umenia performancie, ktoré fixuje ako obrazový záznam. Performancia ako multidisciplinárne umenie zdôrazňuje scénické, pohybové a akustické aktivity a výtvarné vyjadrenie potláča. Táto charakteristika čiastočne platí aj pre Tennis Art, ktorý možno charakterizovať ako multidisciplinárny projekt medzi performanciou a umením konceptu, pričom má aj klasický obrazový výstup. Autori dotiahli myšlienku umenia „zero“ do podoby minimal artu kombinovaného s akčnou maľbou, pričom akčným prvkom bola tenisová hra na dvorci pokrytom nafarbeným plátnom s loptičkami namočenými vo farbe. Takto in situ, na tenisových dvorcoch Grand Slamu v New Yorku, Melbourne, Paríži a Londýne, vznikla séria obrazov, ktorá má postgeometrický charakter. Farebná plocha, členená bielymi pruhmi, vizuálne cituje plochu tenisového kurtu. Dopadajúce loptičky na nej zanechali farebné stopy, ktoré majú podľa sily dopadu a vlhkosti rôzne tvary: okrúhle, rozstrapkané, pretiahnuté do veľkých kvapiek. Na obraze sa tak stretli dva rôznorodé princípy – pravidelný geometrický podklad a absolútne náhodná zostava farebných škvŕn. Finále skutočnej hry má nielen obrazovú podobu, ale súčasne spája zdanlivo vzdialené oblasti – umenie a šport. Ale to predsa vedeli už v starom Grécku.
