Svetozár Ilavský bol od začiatku svojej výtvarnej dráhy označovaný za najvýraznejšiu osobnosť svojej generácie. Teritóriom jeho výtvarného vyjadrenia sa stal slobodný a nekorigovaný maliarsky výraz, kombinácia rôznorodých prístupov i techník, a najmä syntéza ďalších umeleckých médií – hudby, svetla, pohybu a zvuku. Patrí medzi prvých multimediálnych umelcov, pričom aj v hudbe pôsobí na autorskej báze, keďže je školeným hudobníkom a komponistom. Umelecké realizácie priliehavo vyjadril v cykle Pleonazmus. Tvarová i obsahová mnohotvárnosť, pestrosť i mnovrstvová vnútorná diferencovanosť pokračujú v súčasnom výstavnom projekte Satori v Cíferi, určenom pre Danubianu. Tento „pokus o autoportrét slobodného umelca“ je výpoveďou o autorovi samom. Cez triviálne otázky súčasnosti nastoľuje problémy aj o ich možnom budúcom pretrvávaní. Pri formovaní svojej umeleckej vízie Ilavský načrel do vlastnej výtvarnej histórie a podnetne rozvíja otázky „pleonazmu“.
