Peter Pollág patrí ku generácii, ktorá vstupovala na slovenskú výtvarnú scénu v polovici 80. rokov. Jedným z určujúcich fenoménov tejto generácie i napriek rozdielnym východiskám a neskorším smerovaniam tvorby bola bezprostrednosť a spontánna vitalita, úzko spätá s predtuchou blí-žiaceho sa konca jednej éry, ale aj citlivá reakcia na dianie okolitého sveta.
V prípade Petra Pollága, ktorý mal možnosť obohatiť svoje bratislavské štúdia pobytmi na ume-leckých akadémiách v Perugii, v Paríži, v Madride i v Prahe, bol rozhodujúcim nielen priamy kon-takt s novými umeleckými smermi, ale aj s dedičstvom starých majstrov, ktorých diela mal mož-nosť dôverne spoznať. Tento citlivý a bezprostredný vzťah k súčasnému i historickému, k moder-nému i klasickému našiel svoj odraz v rovine výrazových prostriedkov a techník, ale aj v rovi-ne významu a obsahu umelcovej tvorby a stal sa pre jeho celé dielo určujúcim. Priradil ho ku „kultúrnym nomádom“ konca tisícročia, ktorí prekračujú hranice štýlov, historických období, teri-tórií a kultúr a kreatívne narábajú s ich dedičstvom.
Peter Pollág, rodák zo starobylej Levoče, kde dodnes rezonuje duch majstra Pavla, sa spočiatku orientoval na impresívne krajinárske štúdie, od ktorých však veľmi rýchle prešiel k figurálnym kompozíciám a scénam plným postáv a života. Jeho doterajšiu tvorbu charakterizuje inklinácia k expresívnemu a dramatickému prejavu, k osobitej tvarovej štylizácii, k výraznému maliarskemu gestu a dynamickej kresbe, ktorá zdôrazňuje výnimočné koloristické kvality tohoto umelca.
Obrazy, grafiky, drobné exlibrisy i ilustrácie Petra Pollága sú svojským pohľadom na človeka, ale predovšetkým na svet. Raz súčasný, inokedy dávno minulý, raz reálny, inokedy imaginatívny –vždy však vnímaný očami citlivého pozorovateľa, ale i mysliteľa a filozofa. Pred jeho dielami si uvedomujeme silu posolstva európskych kultúr, vnímame rezonanciu stredovekej tabuľovej maľ-by, byzantského zmyslu pre veľkoleposť, ale i monumentality a kolorytu francúzskych a španiel-skych majstrov. Na strane druhej nás prekvapí autorova odvaha v kombinácii rôznych maliar-skych techník, koláží, náročných štruktúr, asambláží a reliéfnej maľby, ba dokonca v poslednom období i nekonvenčné vykročenie do sféry monumentálnej sochárskej tvorby.
Slobodné putovanie storočiami a štýlmi umožňuje Petrovi Pollágovi prežívať a ďalej odovzdávať dávne príbehy a posolstvá histórie, pevná zakotvenosť v súčasnosti mu však dovoľuje rovnako presvedčivo tlmočiť aj aktuálne mementá súčasnosti. Autor sa nám prihovára nielen prostred-níctvom výpravných scén a bohatých dejov, ale často aj tajuplnou rečou podobenstiev, symbolov a metafor. Raz prekvapuje zložitosťou tvarov a farieb, inokedy jednoznačnou redukciou výra-zových prostriedkov. Jeho dielo je akoby zašifrovanou kronikou ľudského rodu, alegóriou ideálov jednotlivých pokolení, ale i výstrahou pred mocou zla a zrkadlom večného boja života a smrti, trvácnych hodnôt i ničotnosti.
Tieto určujúce sily a protiklady, ovládajúce minulosť i prítomnosť, ožívajú v dielach Petra Pollága s plnou nástojčivosťou, aby nás prinútili zastať, zamyslieť sa a konfrontovať náš vlastný vnútorný svet s tým, ktorý je vôkol nás.
Mária Horváthová
Narodil sa 19 februára 1958 v Levoči
1974 - 1977 štúdium na Strednej umelecko-priemyslenej škole v Košiciach
1977 - 1983 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave
1980 študijná stáž na Accademia di Belle Arti Pietro Vannucci v Perugii
1983 - 1990 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave
1984 - 1989 ašpirantúra (Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, Akademie výtvarných umění Praha)
1986 - 1987 štúdijná stáž na Ecole Nationale Superieure des Beaux–Arts Paríž
1988 študijná stáž na Faculdad des Bellas Artes Universidad Complutensee v Madride
1990 v slobodnom povolaní. Žije a tvorí v Bratislave.
