Vladimír Popovič sa narodil v roku 1939 na východnom Slovensku (Vysoká nad Uhom), detstvo prežil na Zamagurí a na Spiši. Keď končil štúdium v Bratislave (Prahe), stále boli „zlaté šesťdesiate“, a mohol robiť papierové krkváže, asambláže aj akcie – papier bol už akceptovaný ako rovnocenný tvorivý materiál.
Mohol sa vybúriť na výtvarnom výsledku filmu Slávnosť v botanickej záhrade s Elom Havettom, režijne viesť „divadlo obrazov“ a večery poézie s mladými básnikmi a presadzovať nerozlučné spojenie slova, obrazu a hudby. Po 70. rokoch, ktoré šťastne prekonal vďaka výbušnej gestickej maľbe, prišlo „orwelovské“ obdobie 80. rokov sivej maľby „betónových sonát“ a zlostných ironických kresieb, vyrytých do pasty.
Po roku 1989 je teóriou objavený a uznaný. Ako maliar, pozvaný učiť na VŠVU v Bratislave, viedol multimediálny ateliér sedemnásť rokov. Žije a pracuje v Bratislave. Jeho obrazy sa nachádzajú v mnohých domácich i v zahraničných galériách a v súkromných zbierkach.
