Vývin mladého umelca, ktorý sa učí umeniu, možno porovnať s vývinom embrya v matkinom tele. Prekonal som všetky štádiá tohto umeleckého vývinu, od čmárania až po osvojenie si maľby starých majstrov a impresionistické uvoľnenie. Veľmi ma ovplyvnili expresionizmus a výrazové umenie. Fotografia oslobodila maľbu od portrétovej podobnosti a otvorila cestu k abstrakcii. Ja som skončil pri informeli a konkretizme, konkrétnej farbe (farebná pasta, farebná tekutina). Performatívne umenie a happening, inscenovanie reálnych udalostí nabralo na dôležitosti. Súčasne som sa zaoberal lyrikou a všeobecne literatúrou – poéziou, eposmi a románmi. Podstatným pre mňa bolo divadlo – od gréckej tragédie až po perfomatívne umenie. Ďalším z mojich najdôležitejších a najpodstatnejších indikátorov sa stala hudba. I tu som sa zaujímal o všetko, od pôvodných foriem kultovej hudby až po Mozarta, Richarda Wagnera, Richarda Straussa a Skrjabina. Za dôležité som považoval Druhú viedenskú školu, Johna Cagea a zvukové prejavy performatívneho umenia. V oblasti filozofie mi ukázal cestu Nietzsche. Absolútny životný optimizmus ma už nikdy neopustil. Hlbinná psychológia S. Freuda a C. G. Junga ma naučila stvárňovať vytváranie vedomia. Divadlo som pochopil ako terapiu, katarziu. Uvoľnenie pudov sa stretlo s hĺbkou hudby v kriku, extatickom kriku a hluku.
Už v neskorých 50-tych rokoch som plánoval kultový, život oslavujúci existenčný festival. Vtedy, ako i dnes, som chcel a chcem vytvoriť istý druh pôvodnej drámy, ktorá ako omša, bohoslužba rekapituluje celý náš život.
Radikálne zaoberanie sa lyrikou ma priviedlo k poznaniu, že reč ako symbol zmyslového vnímania túto úlohu už nemôže splniť. Do môjho divadla som zaviedol skutočné zmyslové cítenie. Účastníci mojej hry cítia skutočnú vôňu kvetov. TERAZ registrujú aj chute. Tekutiny, ako napr. krv, petrolej, benzín, moč, amoniak sa rozlievajú po scéne. Diváci dostanú surové mäso. Zvieratá sa počas divadla vypitvú. Hudba vzniká vo forme kriku a hluku. Skutočne sa aktivujú všetky zmysly. Cieľom je orgiastika zmyslového vyžitia. Snaha o všeumelecké dielo tak bola zavŕšená. Reálne dianie zachytené všetkými piatimi zmyslami. Scéna a priestory divadla už neboli potrebné. Vzniklo nové ponímanie dramatiky. Moje divadlo mystérií a orgií sa má stať najväčšou a najhlbšou oslavou ľudstva. Oslavou života. Nepretržitosť bytia sa má zažiť prostredníctvom vlastnej extázy.
Hermann Nitsch, 2014
