Vladimír Komárek vo svojej tvorbe rozvíjal dedičstvo imaginatívnej línie, pozoruhodného fenoménu českého umenia 20. storočia.
Jej silným impulzom bol symbolizmus poetiky Jana Zrzavého, ktorý ovplyvnil aj Komárkovo umelecké vnímanie sveta. Z prieniku skutočnosti so svetom snov a fantázie vznikali jeho vizuálne obrazové predstavy ako „všedné zázraky“. Vo svojej tvorbe rozvinul lyricko-poetickú koncepciu, v ktorej transformoval predmetnosť reálneho sveta do reči metaforických symbolov a znakov.
Výtvarný charakter jeho tvorby sa účasťou na výstave „Básníci naivní imaginace“ (1964) zaradil do imaginatívnej línie. Mal rád svoj každodenný život a svet jednoduchých vecí. Tie sa stali predmetom jeho obrazov, vstupovali do jeho fantázie a menili sa na snový farebný svet. Maľoval obyčajné veci, predmety zo svojho okolia a prírody. Poetické motívy – kvety, oblaky, stromy, zátišia, labute, anjelské bytosti i obyčajné predmety – oblok, dvere, priečelie, rebrík, či postavy, tváre a biblické témy sa v jeho maľbách vynárajú ako nejasné kontúry z imaginárneho priestoru. Sugestívne pôsobenie umocňuje používanie farby, ktorú rozpracúval v jemných pastelových monochrómnych tónoch. Poetika jeho obrazov pôsobí melancholicky, vyvoláva smútok a nostalgiu. K vrcholom umelcovej tvorby sa radí Krížová cesta pre kostol v Konecchlumí, ktorú poňal netradične ako minimalistickú kompozíciu. Tradičnú tému biblickej drámy zobrazil ako všeobecné a večné otázky zmyslu ľudského bytia.
Eva Trojanová
Vladimír Komárek bol uznávaný český maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg (1928 Hřensko – 2002 Jilemnice). Medzinárodný ohlas získal ako majster suchej ihly. Študoval na umeleckej sklárskej škole v Železnom Brode, pokračoval na AVU a štúdium dokončil na UMPRUM v Prahe roku 1954 (prof. Karel Štikl). Pracoval v rôznych povolaniach a až v neskoršom veku sa venoval iba umeniu. Bol členom umeleckých spolkov SČUG Hollar a SVU Mánes. Pripravil vyše 150 samostatných výstav doma i v zahraničí. V roku 1994 získal Cenu Masarykovej akadémie umenia.
