El Lissitzky ǀ El Lisickij (1890, Počinok – 1941, Moskva) je jednou z kľúčových postáv ruskej/ sovietskej revolučnej avantgardy a medzinárodných avantgárd 20. rokov 20. storočia. Pracoval ako architekt, grafik, maliar, typograf, dizajnér, venoval sa fotografii. Vyštudoval architektúru v Darmstadte (1909 – 1914) a Moskve (1915 – 1916). Pôsobil vo Vitebsku (1919 – 1920), kde sa nadchol suprematizmom. V rokoch 1921 – 1925 žil v Berlíne a západnej Európe, vydával knihy, venoval sa výstavníctvu, spolupracoval s viacerými predstaviteľmi medzinárodnej avantgardy. Po návrate do Moskvy sa stal členom ASNOVA, vyučoval na VCHUTEMAS-e a VCHUTEIN-e, bol dizajnérom veľkých sovietskych výstav v zahraničí. Zomrel predčasne na tuberkulózu. Jeho dielo je súčasťou všetkých prehľadov dejín umenia 20. storočia a výstav avntgardy. Je zastúpený v prestížnych svetových zbierkach: MoMA, Solomon R. Guggenheim Collection, New York; Art Institut of Chicago, Chicago; MNAM, Paríž; Tate, Londýn; Stedelijk museum, Amsterdam a ďal. Jedna z najväčších zbierok Lisického diel sa nachádza vo Van Abbemuseum v Eindohevene. Najrozsiahlejšia retrospektíva sa konala v Židovskom múzeu a centre tolerancie a Tretiakovskej galérii v Moskve (2017/2018).
Výstava El Lisického (prízemie, dva balkóny) je zostavená z unikátnej kolekcie návrhov, malieb – gvašov, akvarelov, kresieb, grafických listov, plagátov, knižnej tvorby zo zbierky Van Abbemuseum v Eindhovene. Prostredníctvom originálov, faksimílií i neskorších rekonštrukcií jeho kľúčových diel, ukazuje základné míľniky Lisického životnej a tvorivej cesty. Sú tu ukážky ranej tvorby, keď sa usiloval o tzv. židovskú renesanciu, suprematistického obdobia –návrhy prounov (vrátane dvoch jedinečných maliarskych diel), čo bola Lisického autorská forma prepojenia maľby a architektúry. Tiež priestorové rekonštrukcie divadelných figurín z opery Víťazstvo nad slnkom, architektonických návrhov – svetoznámych projektov Horizontálnych mrakodrapov, či monumentálneho objektu z výstavy Pressa. Paradoxne, Lisického dielo, je dodnes oveľa viac cenené v zahraničí ako doma v Rusku, kde sa postupne „vyviazalo“ z pôvodných spoločensko-historických determinácií: stalo sa integrálnou súčasťou všetkých mienkotvorných – „západných“ – prehľadov dejín umenia, výstav medzivojnovej avantgardy i vizuálneho umenia 20. storočia. Bolo to tiež dôsledkom skutočnosti, že časť dvadsiatych rokov strávil v západnej Európe, v Berlíne, Holandsku, vo Švajčiarsku. Tam získal „európsky“ nadhľad: podieľal sa na úprave a vydávaní mienkotvorných umeleckých a architektonických časopisov, spolupracoval s avantgardnými hnutiami i poprednými predstaviteľmi medzinárodnej avantgardy. Na druhej strane až do svojej predčasnej smrti chcel svojím umením „meniť svet“: stál na strane revolúcie a sovietskej moci; avantgardnými, radikálnymi a non-konformnými formami chcel šíriť a propagovať idey komunizmu. Je ikonickou postavou svetovej avantgardy, predchodcom modernej a súčasnej architektúry, umenia, grafického i výstavného dizajnu. El Lisického tvorba bude v takomto veľkom rozsahu predstavená na Slovensku – a v strednej Európe – po prvýkrát.
Rudolf Sikora (1946, Žilina) patrí k najvýznamnejším postavám slovenského vizuálneho umenia, jeho dielo s konceptuálnym rodokmeňom, sa presadilo v širokom medzinárodnom kontexte. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1963 – 1969, prof. P. Matejka), kde neskôr pedagogicky pôsobil. Vystavoval na veľkých medzinárodných prehliadkach: Europa, Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn, 1994; Aspekte/Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň, 1999; Light Years: Conceptual Art and the Photograph 1964 – 1977, Art Institute of Chicago, 2011 a ďal. Jeho diela sú vo viacerých významných zbierkach: Art Institute of Chicago, Chicago; National Gallery of Art, Washinghton; Ludwig Museum, Kolín; Národní galerie, Praha, Slovenská národná galéria, Bratislava atď. Retrospektívu mal v NG Praha (2006) a SNG Bratislava (2008). Roku 2012 získal Cenu Tatra banky za umenie, roku 2017 Pribinov kríž I. triedy.
Výstava Rudolfa Sikoru (1. poschodie) je koncipovaná ako svojbytná vizuálna a ideová paralela k obrazovému (a ideovému) svetu El Lisického diel. Premyslený výber pracuje so staršími i nedávnymi dielami autora, ako aj ich novými autorskými re-interpretáciami (od sedemdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť), pričom dôraz je postavený na niekoľko cyklov, ktorých vizualita je blízka, podvedome i vedome, inšpirovaná výrazovým a znakovým repertoárom revolučných avantgárd. Výstava je koncepčne v priestore rozčlenená na tri navzájom súvisiace línie: prvá predstavuje v skratke Sikorov príbeh v umení a jeho kľúčové body, druhá diela, v ktorých od deväťdesiatych rokov po prelom storočí reagoval na odkaz revolučných avantgárd stelesnený hlavne tvorbou Kazimíra Maleviča, tretiu líniu tvoria súčasné interpretácie a aktualizácie niektorých El Lisického diel, „tu a teraz“. Neodmysliteľnou stránkou Sikorovej osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, ktorý našiel prirodzené uplatnenie v jeho výtvarných konceptoch plných etickej – a dnes najmä ekologickej – apelatívnosti. Patrí totiž k tým tvorcom, ktorí na svoje plecia zaujato a s totálnym osobnostným nasadením „berú kríž“ civilizačných a spoločenských problémov jedinca i ľudstva. Necelých sto rokov po El Lisickom poukazuje eR Sikora sugestívnym spôsobom na stav súčasného sveta a ľudskej civilizácie, na to, čo sa stalo s krásnymi – utopickými ideami, kam sa zrútili sny, ktorým verili ruskí revoluční tvorcovia a medzi nimi aj El Lisickij... Diela oboch autorov ponad čas spája však aj vizuálny a imanentne výtvarný zreteľ: snaha o univerzalizmus, direktný a lakonický jazyk, ktorému nechýba svojská „konštruktivistická“ poézia, práca s fotografiou, fotomontážou, textom a s objektom, ktorý vystupuje z obrazu, vzniká na pomedzí maľby, sochy a architektúry.
Katarína Bajcurová
