hommage-a-marian-varga-1-1672671368 | Danubiana}

Hommage à Marián Varga

31. január 2023 - 19. marec 2023 Kurátori: Martin Marenčin, Jozef Ondzik, Jana Vargová, Vincent Polakovič

S Ú Z V U K

Pri spätnom prezeraní fotografií Tibora Borského, na ktorých je skladateľ a hudobník Marián Varga, či už sám alebo so svojimi spoluhráčmi, prípadne s ďalšími spoluautormi, mi zrazu svitlo, že ešte nikdy predtým som nemal takú jedinečnú možnosť – porovnávať portréty hlavného protagonistu, zachytené fotografom, s obrazom toho istého človeka, ktorý som si o ňom sám vytvoril z rôznych stretnutí, zážitkov, rozhovorov, spomienok.
Marián sa rád rozprával. Nikdy sa nepretvaroval, vždy hovoril, čo si myslí, nikomu svoj názor nevnucoval, no ani ho podľa vetra nemenil. Používal presné slová. Keď sme sa strácali v nudných dňoch, hovoril: „Dni sa vlečú, ale roky letia.“ Stretávali sme sa v jeho byte na Kozej ulici v Bratislave. Izbám vládol klavír, gramofón s platňami, obrazy od priateľov a knihy. A dym z cigariet. Neskôr z cigár. Prísť sme mohli kedykoľvek, dokonca aj vtedy, keď nebol práve doma. Nezamykal vchodové dvere. Marián bol aj veľký čitateľ. Nemal iba absolútny hudobný sluch. Mal aj úžasnú hudobnú pamäť, vďaka ktorej vety zo svojich obľúbených autorov citoval vždy doslovne, v presnom rytme a melódii slov, so všetkými čiarkami a prízvukmi. Spomienky na Mariána sú ako jasné iskry. Vždy je v nich svetlo.
A práve toto svetlo, ktoré Marián Varga vyžaroval, nachádzam aj na všetkých fotografiách Tibora Borského. Titulka na obale dvojalbumu Collegium Musicum – Konvergencie z roku 1971 je pre mňa metaforou nikdy nezamknutých dverí do jeho bytu: Marián nás na nej svojou rozopnutou a doširoka roztvorenou bundou, zachytený v úprimnom až bezbrannom geste, pozýva k sebe – k svojej hudbe. V kútiku úst mu chýba cigareta, tú komunistický cenzor z obalu vyretušoval, no dnes ju môžeme znovu vidieť v originálnej verzii ako doklad o jeho fajčiarskej vášni, ktorú výstižne vyjadril vo vete: „Spôsob mojej existencie je fajčenie prerušované životom.“ Máločo tak presne vystihuje Mariánov obraz ako jeho spojitosť s oblakmi cigaretového dymu. Vždy bol jedinečný, výnimočný. A rovnako výnimočné sú aj fotografie Tibora Borského, ktoré to všetko pravdivo zachytávajú.
Sú príkladom a výsledkom vytrvalej práce, no zároveň talentu, vedúce ich autora k poznaniu, že sa najprv dlho musí držať svojej témy, stotožniť sa s tými, ktorých fotografuje, neustále sa k nim vracať, postupne skladať vzťah medzi tým, čo vidí, a tým, kto sám je, až napokon dosiahne, že z každej fotografie cítiť prívetivú dôveru až náklonnosť fotografovaného človeka k sebe a svojmu fotoaparátu.
Na takýchto fotografiách ma vždy znovu upúta a nadchne akási prostá sila ticha – ticha záznamov a ticha odkazov. Sú naozaj tiché, no nikdy nie bez hlasu. Fotografie sú vizuálne odrazy sveta v ich autoroch, ktorí ich – ako Tibor Borský – svojím zachytením ponúkajú aj nám, pretože bez nich by sme ich možno vôbec nezbadali.
Fotografia je slovo. Pozýva nás k rozhovoru. Fotografovanie je pre Tibora Borského aktom objavovania, meniaceho sa na akt stvorenia. Portrétovaný Marián Varga a výsledné portréty sú na jeho fotografiách v živom súzvuku.
Nie sú iba na pozeranie.
Počuť z nich hudbu.

Dušan Dušek

Biografia

Narodil sa v Bratislave v roku 1939. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1963 – 1967 na pražskej FAMU, na Katedre filmového a televízneho obrazu, odbor umelecká fotografia u prof. J. Šmoka a prof. J. Ehma. Po skončení štúdia fotografoval „československú novú vlnu“. Spolupracoval na filmoch J. Jakubiska „Kristove roky“ a „Dovidenia v pekle, priatelia“, režiséra M. Formana „Hoří má panenko“ a ďalších režisérov – E. Havettu, P. Juráčka, J. Jireša. Od roku 1972 začal fotografovať pre novovzniknuté hudobné vydavateľstvo Opus. Venoval sa viacerým druhom žánrov, ale predovšetkým dokumentárnej a reklamnej fotografii. Vytvoril plagáty a obaly gramoplatní pre Collegium Musicum, legendárne Konvergencie, Zelená pošta, Divergencie, Live a ďalšie. Priebežne od skončenia školy fotografoval pre najvýznamnejšie obrázkové časopisy v Československu. Vystavoval na mnohých kolektívnych aj autorských výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 1972 je členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, dnes Združenia slovenských profesionálnych fotografov pri Slovenskej výtvarnej únii. V roku 2019 získal titul Osobnosť slovenskej fotografie. Vydal niekoľko publikácií: Obrázky Bratislavy 1998; Karpatia 2016; London 2021.