Žofia Dubová sa dlhodobo venuje prekračovaniu hraníc maľby – vystúpením z formátu obrazu, ale aj prestupom do iných médií, ako je sklo a inštalácia. Okrem skúmania fyzických vlastností maľby a hraníc obrazu sa v poslednom období venuje atmosférickým prírodným javom, ktoré majú efemérny charakter. Vlna, hmla, oblaky, sneh, krúpy vplývali na jej najnovšiu sériu obrazov, podobne ako tieto podoby vody formujú vysokohorské masívy. Hory, údolia a hrebene Žofia často rada zobrazuje, a možno ešte radšej navštevuje. Jej diela sa pokúšajú zachytiť prchavú atmosféru, moment, zážitok, ktorý sa dá objaviť len pri vystúpení z vlastnej zóny pohodlia a vďaka dlhému pochodu po chodníkoch Himalájí, Álp či Tatier. Tieto tri horské skupiny, najmenšie aj najväčšie veľhory sveta, sú zdrojom svetelných scenérií a skalných štruktúr v obrazoch na výstave. Viacdňový pochod údolím Anapurny v Himalájach dal Žofii množstvo nového materiálu a výraznejšiu farebnosť, ktorú do kamennej krajiny prinášajú vysokohorské dediny a ich obyvatelia. Farebnosť nepálskych látok a domov sa zjavuje najmä na farebných „vzorníkoch“ – pastóznych ťahoch na spodnej časti obrazov. Objavuje sa aj v menších akvareloch a ich zrkadlení na vlnených tkaninách. Nedostupnosť hôr sa rozpúšťa vo farbe a ťažko zobraziteľné svetlo vytvára pocit pominuteľnosti, akoby boli hory fatamorgánou. Európske hory pôsobia pokojnejšie, je tu niečo známe a domácke. Avšak vnímame nedostupnosť skál a vrcholy topiace sa v jazere oblakov. Žofia využila širokú škálu prostriedkov – od kresby uhlíkom a pastelom až po vyšívanie – na vyjadrenie rôznych štruktúr skál. Pozoruje prírodnú scenériu a uvedomuje si limity vlastného vnímania, pri maľovaní obrazov ich skúma a vedome prekračuje. Jej maľby sú tak nielen osobným príbehom, ale aj odrazom nášho vnímania.
Juliana Mrvová
Žofia Dubová (*1991, Bratislava) ukončila v roku 2016 štúdium maľby v ateliéri prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého absolvovala aj stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). V roku 2022 obhájila dizertačnú prácu pod vedením doc. Emöke Vargovej v Kabinete kresby VŠVU. Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových, ale aj samostatných výstavách na Slovensku, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, USA, Dánsku, Švédsku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku a Portugalsku. Je držiteľkou viacerých ocenení, v roku 2016 získala Cenu rektora VŠVU a Cenu Slovenskej výtvarnej únie, o rok neskôr sa stala víťazkou Maľby roka VÚB a v roku 2018 získala cenu Nadácie NOVUM. Diela Žofie Dubovej sú zaradené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (2019) a MusVerre, Sars-Poteries, Francúzsko (2017).
