Výstava bola najväčšou prezentáciou súčasného maďarského umenia na Slovensku, ktorá predstavila diela dvadsatich siedmich umelcov – maliarov, grafikov a sochárov – z ktorých väčšina pracuje nielen v klasických disciplínach, ale aj v intermediálnej oblasti. Prezentovala široké názorové rozpätie expresívnych tendencií v tvorbe vynikajúcich maďarských umelcov viacerých generácií. Zhodnotila umelecký fenomén expresívnosti z rôznych uhlov pohľadu. Špecifikovala kontext stredoeurópskeho kultúrneho dedičstva a prehodnotenie lokálnych vzťahov v umení, čo môže priniesť nové zhodnotenie tradícií moderny i prekonanie zaužívaných stereotypov. Súčasné maďarské umenie je nepochybne evidentným príkladom tohto aktuálneho pohybu. Zastúpení boli vynikajúci predstavitelia maďarskej neoavantgardy, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Táto generácia zaútočila na tradičné výtvarné schémy a maďarské umenie zaradila do európskeho kontextu. Boli to najmä István Nádler, Tamás Hencze, Ilona Kesserú, klasik Károly Kilmó, ako aj predstavitelia nového maliarstva, napr. Károly Kelemen, László Fehér, András Koncz, Imre Bukta, József Gaál, zo sochárov Tamás Kôrôsényi a i. Väčšina zúčastnených umelcov staršej a strednej generácie patrí k základným osobnostiam, ktoré formujú maďarské umenie posledných desaťročí.
