Kadiaľ tečie Dunaj? Takáto jednoduchá otázka by možno zaskočila mnohých, ktorí sa denne pozerajú na jeho vody, obmývajúce brehy ich miest. Desiatka krajín sa hlási k Dunaju ako k „svojej rieke“, ktorá na 2 840 kilometrov dlhej púti tečie cez Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajinu a Moldavsko. Myšlienka usporiadať medzinárodnú výstavu mladých umelcov podunajských krajín, ktoré spája tento európsky veľtok, pod názvom Danube Biennale však nevychádza iba z topografického prepojenia, ktoré rieka umožňuje, ale skôr z ďalších druhov ľudskej komunikácie. Pozostatky rímskych oppíd, roztrúsených po jej brehoch, hovoria o jej významnej funkcii pri dobývaní i poznávaní nových oblastí. Dnes síce máme oveľa sofistikovanejšie komunikačné prostriedky, ale „špecifikum miesta“, jeho kontext, získava nové obsahy a interpretačné možnosti. Vo svete sú dnes stovky bienálnych, trienálnych i quadrienálnych umeleckých prehliadok a každá z nich sa snaží vybudovať si vlastný profil, odlíšiť sa charakterom, zameraním, témou, obsahom od tých ostatných. Zvolená východisková báza – „špecifikum miesta“ ako poznávacie znamenie Danube Biennale – dáva podujatiu dôležitý identifikačný znak.
Dovolím si v tejto súvislosti pripomenúť možno už zabudnutý pokus vytvoriť bienálnu prehliadku mladých výtvarníkov práve tu, v Bratislave, v roku 1968 pod názvom Danuvius. Na tú dobu bola veľkolepá, s bohatou medzinárodnou účasťou špičkových umelcov a jej perspektíva skončila pod kolesami tankov. Za tie desaťročia, ktoré nás delia od toho dátumu, sa vo výtvarnej oblasti udiali podstatné premeny nielen v esteticko-filozofickej oblasti, ale umeniu sa venuje čoraz viac mladých ľudí, ktorí majú potrebu a vôľu vyjadrovať a prezentovať svoju tvorbu tu a teraz. O to väčšmi nás teší súčasná iniciatíva, ktorá v určitom zmysle oživuje túto staronovú myšlienku, a pritom zakladá už v nových podmienkach novú tradíciu prehliadok mladého umenia. Projekt sa stretol s priaznivým ohlasom nielen doma, ale aj v participujúcich krajinách. Získal podporu veľvyslanectiev jednotlivých krajín a ich kultúrnych centier, kultúrnych inštitúcií, umeleckých galérií a výtvarníckych organizácií. Účasť umelcov na bienále zabezpečujú kurátori jednotlivých krajín nomináciou mladých výtvarníkov do 35 rokov z rôznych oblastí voľného umenia, bez obmedzenia technických prostriedkov. Každý umelec sa môže zúčastniť dvomi dielami. Na výber slovenských umelcov bola zriadená odborná komisia, ktorá posúdila tvorbu prihlásených umelcov a nominovala účastníkov bienále. Napokon zo všetkých zúčastnených umelcov vyberala medzinárodná porota nositeľa Grand Prix.
Výstava by sa mala každé dva roky opakovať a predpokladáme, že jej charakter sa bude aj v medzinárodnej spolupráci a koordinácii precizovať a profilovať najmä pod vplyvom rozvoja umeleckej scény.
