Vincent Hložník sa knižnej ilustrácii venoval už počas štúdií a v priebehu rokov, aj pod vplyvom jeho úzkych kontaktov s nadrealistickými básnikmi, sa jeho vzťah k literatúre stal príznačným a vtlačil pečať jeho osobnosti i celej jeho tvorbe. Jeho ilustrácie sú nezameniteľné svojim jedinečným rukopisom, ktorého základom je kresba, expresívna a pevná, občas nervná a prerušovaná, často obohatená dynamickou šrafúrou. Novátorská kompozícia, vnášanie fantazijných prvkov a básnických metafor, asociatívna skladobnosť a striedanie poetiky, drámy, tragédie i irónie sa objavujú už v prvých pozoruhodných ilustráciách domácej i svetovej poézie. Charakterizuje ich jedinečná sila výrazu a schopnosť presvedčivej reflexie atmosféry a podstaty literárnej predlohy. Hložník využíva pôsobivosť perokresby, ale i grafických techník, linorytu, litografie, suchej ihly, ktorých čiernobielu mágiu miestami zdôrazňuje decentnými farebnými akcentmi. V 50. a 60. rokoch paralelne s prácou na veľkých grafických cykloch tvorí svoje vrcholné diela, ilustrácie k Danteho Božskej komédii, Goetheho Faustovi i Homérovej Odysei, ktoré znesú i najprísnejšie kritériá.
S rovnakou vášňou s akou sa venoval ilustrácii pre dospelých sa zhostil i náročnej výtvarnej interpretácie kníh pre deti a mládež. Uvedomoval si, že práve cez ilustráciu dokáže formovať nielen výtvarné cítenie ale i vzťah k literatúre a kultúrnemu dedičstvu niekoľkých generácií čitateľov. V tomto smere sú výnimočné najmä akvarelové kresby perom a tušom ku knihe Gulliverove cesty od Jonathana Swifta (1955), Rozprávky od Hansa Christiana Andersena (1956) a Robinson Crusoe od Daniela Defoea (1959). Tieto formátovo veľkorysé, kompozične dynamické a farebne žiarivé výpravné scény s množstvom postáv v pozadí, prekvapia dráždivou poetikou a najmä nečakanými podhľadmi a nadhľadmi, perspektívnymi skratkami, nevšednými výrezmi deformáciami a tvarovými nadsádzkami, ale i mestskými zákutiami, v ktorých spoznávame architektonické akcenty starobylej Bratislavy. Rovnako pôsobivá a miestami až manieristická je dokonalosť v detailoch a riasení kostýmov, v exaltovaných výrazoch tvárí, či v gestách zvýraznených rúk. Dynamická kresba umocňujúca expresívnu výrazovosť a farebná škála stupňujúca napätie a drámu, otvárajú divákovi dvere do sveta fantázie a menia stránky plné slov na ríšu podmanivých zážitkov a pocitov.
Mária Horváthová
Vincent Hložník sa narodil sa 22. októbra 1919 vo Svederníku. V rokoch 1937 – 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na Oddelení monumentálnej a dekoratívnej maľby u prof. F. Kyselu a J. Nováka. Od roku 1952 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a ako profesor a vedúci Oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie položil základy „slovenskej grafickej školy“ a vychoval desiatky grafikov a ilustrátorov. 1955 – 1959 bol prorektorom a 1959 – 1963 rektorom, no v roku 1972 bol prinútený zo školy odísť a ďalej tvoril ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave.
Vincent Hložník je jednou z kľúčových osobností slovenskej maľby a grafiky 2. polovice 20 storočia. Mimoriadne významný je však i jeho vklad do oblasti ilustrácie, do ktorej vniesol sviežu invenciu, výrazné prvky expresie, imaginácie ale i vizionárske a nadreálne princípy. Ilustroval viac ako 350 kníh a za ilustrácie získal početné ocenenia. 1958 Cenu David Bright Foundation na XXIX. Bienále umenia v Benátkach, 1957 a 1965 Striebornú medailu na Medzinárodnej knižnej výstave IBA v Lipsku, 1961 a 1967 získal Cenu Fraňa Kráľa, neskôr i Čestnú plaketu BIB. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na vzniku Bienále ilustrácií Bratislava.
