Ivan Pavle v celej svojej rozmanitej tvorbe uvažuje o podstate maľby, o jej jednoduchosti a zároveň zložitosti. Maľba sa mu javí ako nenahraditeľná a vo svojej podstate nevyčerpateľná, znova a znova sa obnovujúca. Hoci jeho nezáujem prispôsobovať sa aktuálnym trendom ho predurčoval na dráhu zvláštneho solitéra, jeho maliarske kvality nemohli ostať nepovšimnuté. Zúčastňuje sa na viacerých významných výstavách, postupne sa začína presadzovať nielen v slovenskom, ale aj v medzinárodnom kontexte. Jeho maliarske skúmanie nesmerovalo k hľadaniu módneho prejavu, ale k podstate maľby. Od začiatku bol ukážkovým figuralistom.
Ľudskú figúru varioval v stovkách štúdií, študoval jej hmotu, analyzoval možnosti rozkladu hmoty, jej pohyb či jeho sekvencie, ale aj zobrazenie ľudských emócií v uvoľnených psychických stavoch. Uvažovanie Ivana Pavleho o podobe ľudského tela, jeho kráse a škaredosti, má svoje korene jednak v gotickom chápaní tela ako schránky duše, jednak v renesančnom hľadaní symbiózy tela a duše.
Sú to aj hľadania ciest z izolovaného sveta, v ktorom sa človek nezriedka ocitne. K analýze ľudskej postavy patrí aj zobrazovanie nahého, prevažne ženského tela zmyselných plných tvarov. Postupne sa v jeho tvorbe objavujú aj ďalšie motívy – rozličné mýtické alebo mytologické zvieratá, obľúbené kone a ryby alebo ich skelety vyvrhnuté na breh mora, veľkou témou ostáva Babylon. Pavle s veľkým rešpektom pristupuje k náboženským témam, či už ide o akt modlitby alebo o motívy anjelov, ukrižovania, snímania z kríža a pod.
Výtvarník absolvoval aj niekoľko študijných ciest a tvorivých pobytov (New York, 1996; Delft, 1998; Punta Gorda, Florida, 2003; Cité Internationale des Arts, Paríž, 2004; Veli Lošinj, Chorvátsko, 2005; Phuket, Thajsko, 2006, 2007, 2008, 2009; New York, 2012), ktoré mu priniesli nové inšpiračné podnety so zámerom naplniť výrok Paula Kleea, ktorý charakterizuje dávne snahy o zviditeľňovanie neviditeľného: „Umenie neopakuje viditeľné, ale robí viditeľným.“
Ivan Jančár
Ivan Pavle je jednou z najvýraznejších osobností strednej maliarskej generácie na Slovensku. Narodil sa v roku 1955 v Galante, vyrastal v Prievidzi. Roku 1981 absolvoval odbor monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Castiglione a prof. Vychlopen).
Žije a tvorí v Bratislave. Venuje sa najmä maľbe a kresbe, ale aj sochárskej tvorbe, nábytkovým objektom a sporadicky aj ilustrácii. Vystavoval v prestížnych slovenských i zahraničných galériách, je zastúpený vo verejných i súkromných zbierkach po celom svete. Absolvoval niekoľko tvorivých pobytov hlavne v USA a Francúzsku, kde v roku 1989 získal cenu Poroty na Medzinárodnom festivale maľby v Cagnes sur Mer.
Tvorbu Ivana Pavleho charakterizuje plodný maliarsky nepokoj a vyhranený rukopis. Záujem o dotyk s najlepšími dielami minulosti ho priviedol k aplikovaniu zabudnutých techník a receptúr vo vlastných výtvarných postupoch. V jeho početnom diele sa spája znalosť tradície a rešpekt k materiálu so súčasným obsahom.