El Hortelano sa v Danubiane predstavil výberom zo svojej maľby od osemdesiatych rokov. Vlastným menom José Alfonzo Morera Ortiz patril k iniciátorom legendárnej Madridskej scény, ktorá uviedla do španielskeho umenia „novú madridskú figuráciu“. Patrili k nej známi umelci ako García Alix, Pedro Almodóvar, Alaska, skupina Radio Futura a i. Hortelanove obrazy odrážajú madridskú atmosféru tej doby, jeho činnosť však nebola obmedzená len na tento pohyb. Smerovala od expresívnej figurácie k tematizácii prírodných motívov. Jeho tvorba sa otvárala romantizujúcemu vizionárstvu, postupne v nej prevládali imaginatívne a snové prvky. Obrazy sa stali priestorom na návrat do obdobia detstva alebo na úvahy o vesmíre a o iných možných svetoch. Od začiatku, keď bol ovplyvnený obrazovou vecnosťou a dynamikou blízkou surrealizmu, smeroval ku koncentrácii tajomstva človeka a univerza. Vo svojich obrazoch kladie nezodpovedané otázky: „Odkiaľ prichádzame, kto sme, kam smerujeme?“ V maľbe prevažujú farebné pasty a štruktúry v kontexte s tradíciou španielskej informálnej maľby. Pritom tvorba El Hortelana predstavuje skôr syntézu viacerých línií – od mysterióznosti El Greca cez surrealizujúce vízie po súčasné kozmologické inšpirácie. V tvorivom procese sa vecná nová figurácia transformovala do úvah o bytí človeka a jeho mieste vo vesmíre.
