Holandský básnik, maliar a fotograf Lucebert vnímal umeleckú tvorbu ako „detské ihrisko“ – priestor na slobodné hry, plné radosti a bezhraničnej fantázie. Vo dvoch hlavných činnostiach, maľbe a poézii, dosiahol značné úspechy. Práve poézia ho spojila s experimentálnou skupinou mladých maliarov a básnikov Cobra. Dvojdomosť umelcovho talentu sa prejavila v básnických zbierkach s použitím vlastných kresieb a grafík, napr. Lithologia (1959). Aj keď rané obdobie jeho tvorby patrilo poézii a fotografii, už v tom období sa čoraz intenzívnejšie venoval aj výtvarnej činnosti. Vo svojich začiatkoch bol ovplyvnený Picassom a Miróom, ale postupne sa jeho výtvarná reč zbližovala so štýlom okruhu Cobra. Lucebertova maľba je pre charakter svojho expresionizmu považovaná za jej pokračovanie. V jeho tvorbe hrá veľkú úlohu ľudská figúra. Maľuje rustikálnymi formami, využívajúc bezprostrednosť detskej kresby a expresívnu tvarovú deformáciu. Monumentalitu tvarov zvýrazňuje hrubou tmavou kontúrou, typickou pre maliarov skupiny Cobra. Lucebertova fotografická tvorba sa viaže najmä na rané obdobie. Bola spojená hlavne s jeho cestami po Bulharsku, Španielsku a Taliansku. Aj keď bol v podstate lyrikom, ako fotograf zachytával realitu života prostých ľudí bez romantizujúcih príkras. Sám sa výstižne nazval „romanticky idealistickým fotografom málo idealistického sveta“.
