Tvorba Moniky Stacho sa vyznačuje autorským programom s autoetnografickými prvkami, s ktorými pracuje od počiatku svojej tvorby. Od raných projektov Zvečneniny (2004) či Ester (2008) autorka mapuje intímnu mikrohistóriu a rodinné rituály. V novších dielach uplatňuje fúziu konceptuálneho myslenia a historických techník. Autoetnografický výskum prenáša na najbližších, ktorých identitu spája s obrazmi svätých v cykle Opri sa o mňa (2022) vo forme fotografických ikon na preglejke. Podobnou technikou v projekte Oko do duše srdca (2024) replikuje oči blízkych na drevených kruhoch, ktoré neskôr v sérii EYEs BLUEs (2025) recykluje kyanotypiou do modrých obrazov na papieri. Zjednocujúcim prvkom tejto rozmanitosti je jej intermediálne vzdelanie na hranici maľby a fotografie. Remeselne náročné spracovanie diel transformuje tvorivý proces do formy arteterapie a mentálnej očisty.
Ťažiskom aktuálnej výstavy Mihnutím oka (s pracovným názvom Quo vadis) je veľkoformátová séria kyanotypických plátien I Miss you Ma (2026). Vyrovnáva sa v nej so stratou mamy (2022), pracuje s textilnými materiálmi – desiatkami ručne háčkovaných dečiek z jej pozostalosti. Tie prostredníctvom letného slnka exponuje na plachty, ktoré sa používali a pochádzali z rovnakého zdroja. Citlivo ich vrství s rastlinnými motívmi a mihnúcimi sa očami, ktoré nad nami v skrytosti držia ochranný pohľad. Monika Stacho v tomto projekte zúročuje všetky doterajšie výtvarné skúsenosti a citlivo uzatvára jednu dôležitú, hlboko intímnu kapitolu histórie svojej rodiny. V pokračujúcom románe svojich detí zároveň hľadá odpoveď na nielen básnickú otázku: Kam kráčaš? Na ktorú stále nepoznáme jednoznačnú odpoveď, aj keď vieme, že náš život je v porovnaní s históriou ľudstva či večnosťou, len minhutím oka.
Monika Stacho (1977, Spišská Nová Ves) študovala keramiku na ŠÚV v Košiciach a maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Následne absolvovala magisterské štúdium fotografie na VŠVU v Bratislave a doktorandské štúdium opäť v Banskej Bystrici.
Pôsobí ako vizuálna umelkyňa, fotografka a pedagogička. Vo svojej tvorbe sa venovala manipulovanej fotografii, súkromnému dokumentu, konceptuálnym projektom s manželom prof. Ľubom Stachom vrátane fotografie architektúry a tvorby fotokníh.
V súčasnosti sa zameriava na vizuálny experiment v digitálnej aj analógovej podobe. Pracuje s fotografickou emulziou a historickou technikou kyanotypie, prostredníctvom ktorých spracováva témy autoetnografie. Pravidelne vystavuje doma i v zahraničí, vydala niekoľko autorských projektov a žije v Bratislave.
Z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.