Juraj Oravec patrí k najvýraznejším predstaviteľom svojej generácie, ktorá vstúpila do slovenského výtvarného umenia na začiatku osemdesiatych rokov. Od jeho prvých maliarskych, grafických a kresliarskych prác ho charakterizoval intelektuálny záujem príbuzný takmer faustovskému smädu po poznaní sveta, vesmíru, prírody, histórie a literatúry. Lákala ho atmosféra doby, babylon času s jeho intenzívnym prežívaním citovosti, zmyslovosti a snahy nadviazať dialóg so súčasnosťou. Oravec ho nadväzuje svojou osobitou interpretáciou motívov, a to prostredníctvom symbolov, rozmanitých metafor, ale aj fragmentov písma. Prirodzeným spôsobom si prisvojil výrazové prostriedky zdôrazňujúce explozívnu silu kontrastných a svietivých farieb, napätie medzi vrstvami a štruktúrami ktoré vnáša do priestoru maliarskych kompozícií. Rád používa expresivitu línie a tvaru, ako aj monumentálnosť obrazového posolstva.
Svedčí o tom aj súčasná výstava Na siedmom poschodí sna v priestoroch Danubiany, kde prezentujeme diela z rokov 2009 až 2026. Po celé umelcove výtvarné obdobie sa extrovertnosť maliarskeho rukopisu vždy snúbila s introvertnosťou intelektu. Juraj Oravec vo svojich maľbách vyjadruje intuitívny, snový, magický či mýtický svet obrazovou interpretáciou naplnenou bizarným tvarom figúr, prírodných prvkov alebo literárnych príbehov. Diela z roku 2026 ako Dokrkvaná dúha, Modrý kopec, Zlatý dážď či Praprameň maliarskym prejavom sprítomňujú isté zobrazenie vlastných predstáv o magickej a snovej druhej prírode, o raji vytvorenom z tajuplných spojení človeka a jeho prostredia. Diela ako Na siedmom poschodí sna, Hodil som kameň do vody, Únik zlatej aj striebornej rybky, kontrastujú svojimi symbolickými tvarmi s pozadím cez ktoré prúdi možno tajomné večné svetlo. Zároveň vyjadrujú magický vzťah medzi odrazom a jeho predlohou, v ktorej si možno strážia svoju životnú silu.
V Oravcovej celej tvorbe hrá popri farbe dôležitú úlohu svetelný princíp. Jednotlivé tvary sú zdôraznené svetlom, ktoré prelamuje obrazový priestor. Farebné plochy sa často prekrývajú, zdanlivo nám pomáhajú vstúpiť do neznámych diaľav, iné sa k nám zase tajomne približujú. Symbolizujú umelcovu dialektiku spojenia vlastných zážitkov, predstáv a snov, ale aj intelektuálnej hry a duchovného uvedomenia si seba samého. Svetlo, ktoré vymedzilo jednotlivým odtieňom farieb príslušné hranice, určuje pravidlá v obrazovom priestore. Farebne zdôrazňuje detail aj tvary písma, ktoré sa vynímajú v bohato rozpracovanej kompozícii diela. Aj pre prácu s olejom či akrylom platia Oravcove slová, ktoré povedal o práci s airbrushom. „Airbrush je pre mňa fascinujúca technika, ktorá mi umožňuje dosiahnuť neuveriteľnú precíznosť a jemnosť v každom detaile. Táto technika mi dáva slobodu pracovať s vrstvami a dosiahnuť hĺbku a bohatosť farieb, ktoré oživujú moje diela."
PhDr.Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.
Kurátorka výstavy
Juraj Oravec sa narodil 8.októbra 1956 v Kežmarku. V rokoch 1971-1975 študoval na Strednej priemyselnej škole grafickej v Prahe (prof. Bohuslav Blažej, Clára Istlerová), v rokoch 1975-1981 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. František Stoklas, lvan Vychlopen, Dezider Castiglione a Vladimír Gažovič). V roku 2001 bol na študijnom pobyte v Paríži (Cite Internationale des Artes). Žije v Trenčíne a venuje sa maľbe, voľnej a úžitkovej grafike, ilustrácii, soche a tvorbe realizácií do architektúry. Je jedným z mála umelcov, ktorí sa aj v súčasnosti venujú grafike. Jeho slová sú dôkazom neutíchajúceho Oravcovho záujmu o toto odvetvie umenia: „Grafika je pre mňa fascinujúci svet, kde sa línia, tvar a kontrast spájajú do jedinečného vizuálneho jazyka. Grafika mi dáva slobodu pracovať s rôznymi textúrami, od jemných línií až po výrazné kontrasty, a vytvárať diela, ktoré oslovujú diváka svojou jednoduchosťou a hĺbkou.“
