Karol Kállay vstúpil do slovenskej fotografie spôsobom jemu vlastným. Prvé ocenenie získal za fotografiu Asfaltéri ako šestnásťročný na celoslovenskej súťaži roku 1942. A hneď to bola zlatá medaila za prvé miesto. Definitívne sa upísal fotografii roku 1950, keď začal pracovať v slobodnom povolaní a cestovať po svete. V polovici päťdesiatych rokov vniesol do módnej fotografie pohyb, modelky vyviedol z fotoateliérov do exteriérov, snímkam vdýchol život. Jeho tvorba mala nevšedný ohlas v Nemecku i Francúzsku, ponuku na spoluprácu dostal aj z Moskvy.
Bol stúpencom teórie, že amatérsky nemožno robiť nič na profesionálnom poli. A tobôž nie profesionálnu fotografiu. V tvorbe sa vždy snažil zachovať si odstup. Obrazne povedané, rád sedával v zadných radoch, odkiaľ mal lepší výhľad a prehľad. Vynikajúco pritom cítil svetlo, nechával ho naplno rozohrať neopakovateľné kompozície. Na otázku, či sa viac považoval za fotoreportéra alebo módneho fotografa odpovedal, že je all rounder. Nevyhýbal sa žiadnej téme, žiadnemu žánru. Dokázal presvedčivo fotografovať ľudí i krajinu, portrét i zátišie, v čiernobielom i farebnom podaní. Vždy išiel na doraz.
Charakteristickou črtou jeho fotografického rukopisu bol zmysel pre dynamiku života, pre bezprostrednosť, pre bressonovský správny okamih. Nikdy nezachádzal do extrémov, bol výborný pozorovateľ. Bol večným hľadačom, obdivovateľom krásy, s neomylnosťou seizmografu vedel vycítiť a zachytiť poryvy duše iných. Imponoval noblesou, správaním džentlmena.
Keď sme v jeho ateliéri viedli debaty o fotografií, o umení, o živote, strácali sme pojem o čase. Vo všetkom bol doma. Bol veľmi sčítaný a svet poznal z prvej ruky, lebo ho videl objektívom svojho fotoaparátu. A srdcom. Kiežby som mu mohol ešte raz zavolať. V nebeskom ateliéri však nedvíhajú telefón. Zrejme nechcú, aby ich vyrušovali. Asi aj tam idú na doraz.
Narodil sa 26.4.1926 v Čadci. Po štúdiách na Vysokej škole ekonomickej a Univerzite Komenského v Bratislave sa rozhodol profesionálne venovať fotografii. Od polovice päťdesiatych rokov fotografoval pre časopis Móda, neskôr pre módne a významné zahraničné magazíny. Vydal vyše 40 obrazových publikácií. Pripravil desiatky autorských výstav doma i v zahraničí. Roku 1970 mu Medzinárodná federácia fotografického umenia (FIAP) udelila titul Excellence FIAP. Za publikáciu Los Angeles dostal roku 1984 cenu UNESCO a roku 1992 mu redakcia GEO v Hamburgu udelila titul Fotograf roku, stal sa členom agentúry Bilderberg. V roku 1998 mu prezident SR prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy, v nasledujúcom roku získal Cenu Leopolda J. Danihelsa. Roku 2002 mu udelili Cenu Tatra banky za umenie, roku 2003 Krištáľové krídlo a roku 2004 prevzal od Nadácie Slovak Gold Veľkú čestnú cenu desaťročia za umenie. Zomrel 4.8.2012 v Bratislave.
