Už vyše tri desaťročia pôsobí Vojtech Kolenčík na slovenskej výtvarnej scéne. Jeho tvorba určuje podstatným spôsobom charakter súčasnej slovenskej maľby a grafiky. Začínal síce ako grafik, ale časom sa ťažiskom jeho tvorby stala maľba. Bola to práve grafika, kde získal prácou s farebnou serigrafiou veľké skúsenosti, ktoré mu otvorili cestu k fenoménu maľby.
V priebehu posledného desaťročia sa jeho maliarska koncepcia vyprofilovala v rozpätí a symbióze prvkov expresívnej a geometrickej abstrakcie. Základom jeho výtvarného jazyka sa stala farba: farba ako plocha, valér, škvrna, striekaná, vrstvená, zasychaná a skrakelovaná, miešaná s pieskom a kombinovaná s rôznymi druhmi lineárnych prvkov. Abstraktné formové princípy chápe Kolenčík na spojnici protikladných expresívnych a racionálnych východísk, pričom jedno z nich je dominantné. Donedávna v umelcovej tvorbe prevažovala práve expresívna gestická maľba analytického charakteru na veľkých formátoch. Kolenčík v nej dokázal naplno zhodnotiť a ovládať možnosti farby, preniknúť do dynamického rozmeru jej vnútorných štruktúr.
V súčasnosti smeruje Kolenčíkov vnútorný kompas k racionálnejšej formovej rekonfigurácii. Analytický princíp vystriedala tvarová syntéza, reminiscencia na niektoré prvky geometrickej abstrakcie, ktoré sa už pred časom v jeho tvorbe vyskytovali. Obrazovú plochu ovláda štvorec, uhlopriečka, kruhy a polkruhy – buď ako plochy, alebo farebne štruktúrované. Po turbulenciách nastáva obdobie rovnováhy, vyváženosti, možno túžby po vnútornom pokoji. Oproti predošlej znepokojujúcej otvorenosti skôr uzavretosť, nekončiaci pohyb po obežnici, ktorá je začiatkom i koncom súčasne. Obidva princípy, otvorenosť i uzavretosť, sú súčasťou komplexnosti Kolenčíkovho umeleckého sveta a vzájomne sa dopĺňajú.
Eva Trojanová