Pre Viťa Bojňanského nie je podstatný rozdiel medzi priestorom a plochou. S hravou ľahkosťou robí sochy a trojrozmerné objekty alebo maľuje na plochu plátna mozaiky svojich predstáv. V procese tvorby vníma sochu i obraz ako rovnocenné prostriedky, prostredníctvom ktorých môže vyjadriť svoje výtvarné zámery. Medzi priestorom a plochou sa pohybuje s prirodzenou znalosťou terénu. Ale predsa je jeho tvorba v niečom špecifická. Ak väčšina umelcov hľadá cestu z plochy do priestoru, u Viťa Bojňanského je to naopak. Ako sochár sa pokúša o náročnejší proces – priestorové kvality transformovať do plochy. V sochárskej tvorbe preferuje prírodné materiály – drevo a kameň – ktoré kombinuje s kovom. Pri hľadaní adekvátneho výrazu pridal ďalší prvok – farbu. Sochu koncipuje ako otvorenú dynamickú perforovanú formu, ktorá komunikuje s priestorom. Aj telo sôch plasticky rozohráva rôzne opracovaným povrchom, protikladom štruktúr a leskov. V novších bronzových plastikách sa sústredil na úsporný výraz, vychádzajúci často z geometrizujúcich znakových foriem. Výtvarný jazyk geometrizujúcich symbolov sa v maľbe premieta do bohatých kompozičných riešení. Ikonografické vzorce sôch i malieb sú odvodené zo spoločného základu. Rozdiel v riešeniach podobných motívov v maľbe a plastike je výsledkom autorových schopností využiť možnosti daného média.
