Tvorba rakúskeho maliara Marcusa Antona Hubera je spontánna, podnecovaná voľnými myšlienkovými tokmi a podvedomou imagináciou. Autor vychádza z princípov psychického automatizmu – tvorivej metódy surrealistov – a využitím nevedomých, až rituálnych procesov a úplného oslobodenia sa od diktátu rozumu „zapisuje“ svoje myšlienky a pocity ako reflexiu najhlbšieho vnútra.
Jeho výtvarný prejav nadväzuje na široký prúd abstraktnej tvorby predovšetkým v poeticko-lyrických podobách. Pracuje s kresbovými kombinovanými technikami, s krehkou sieťou križujúcich sa čiar, diagonál, kriviek, mriežok, či líniových štruktúr, ktoré vytvárajú bohatú až snovú kompozíciu. Dojem krehkej impresie umocňuje i veľmi striedme, zväčša monochrómne využitie farby. Autor „kreslí“ na plátno i ručný papier a využíva uhoľ, kriedy, tuše, vosk, temperu, rozmanité pigmenty a enkaustiku. Vzrušuje ho princíp náhody i neusporiadanosti a okrem vzťahu k vlastnému svetu je zdrojom jeho inšpirácie aj mágia geometrických tvarov. Jeho diela vznikajú v monotematických cykloch a sériách.
Milan Lukáč je známy svojím osobitým tvaroslovím, špecifickým výberom materiálov i techník, a hlavne schopnosťou spájať autorsky stvárnenú hmotu s rozmanitými použitými, odloženými, či nájdenými kovovými predmetmi na spôsob l´art trouve. Využíva surovú poetiku i tvarovú bizarnosť týchto fragmentov a komponuje sochy plné pohybu, ktoré sa vznášajú, chvejú a vlnia v priestore. Pracuje s rozmanitými štruktúrami, brúsi, zvára, leští i patinuje, využíva kovovú drvinu a stekance, či cortenový efekt, nezvyčajné štruktúry i farebné akcenty. Sú to autorské zásahy, ktoré vtláčajú jeho dielam pečať jedinečnosti a autenticity.
Jeho výrazová škála siaha od jednoduchej tvarovej skratky až k bohatým kompozičným schémam a tvarom. Inšpiráciu hľadá v nekonečnom svete rastlín a najmä zvierat, ktoré často symbolický prepája so svetom ľudí. Osobitú kapitolu v jeho tvorbe predstavujú figurálne diela, predovšetkým historické i mýtické postavy, králi, kráľovné, či jazdci. Sú to sugestívne solitéry, ktoré evokujú rozmanité myšlienkové paralely i krehké metafory, v ktorých sú zakódované autorove osobné príbehy.
Mária Horváthová
Markus Anton Huber (*1961) vyštudoval medicínu vo Viedni a pôsobil v odbore chirurgie. V rokoch 1981 – 1984 bol hosťujúcim poslucháčom na Hochschule für angewandte Kunst vo Viedni u prof. Adolfa Frohnera. Od roku 1994 pôsobí ako výtvarník v slobodnom povolaní. Žije v Linzi, venuje sa maľbe a grafike a vystavuje v Rakúsku i zahraničí.
Milan Lukáč (*1962) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Kulicha a prof. Ladislava Snopeka a na École nationale supérieure des Beaux-Arts v Paríži u prof. Jeana Cardota. Žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej a medailérskej tvorbe, maľbe, kresbe a grafike. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a docent na FAD STU a je aj autorom mnohých pomníkov a diel do architektúry. Má za sebou mimoriadne bohatú výstavnú činnosť a získal mnohé ocenenia doma i v zahraničí.
Obaja autori sa pravidelne zúčastňujú na medzinárodných workshopoch EU-ART-NETWORK.
