Tvorba Ivana Ouhela zaujíma v kontexte českého umenia posledných desaťročí osobitné miesto. Hoci bol členom voľného zoskupenia 12/15 Pozdě, ale přece aj Umeleckej besedy, jeho maliarsky prejav si vždy zachovával výraznú individualitu. Napriek tomu, že býva často označovaný za krajinára, krajina v jeho diele nikdy nebola iba zobrazením konkrétneho miesta. Stávala sa prostriedkom na zachytenie osobného prežitku, pamäti, pohybu a premenlivých vzťahov medzi človekom a okolitým svetom. Výstava Pod povrchom predstavuje prierez autorovou tvorbou od 90. rokov až po jeho posledné obrazy. Nesleduje iba chronologický vývoj, ale predovšetkým motívy a otázky, ku ktorým sa Ivan Ouhel počas svojho života opakovane vracal. Popri krajine sa významnou témou jeho tvorby stala aj figúra - často anonymná postava vystavená tlakom okolitého sveta. Postupne sa však obe témy prelínajú a človek sa v jeho obrazoch stáva súčasťou prírody, nie jej stredobodom. Pre Ouhelovu maľbu je charakteristické prepojenie intuitívneho prežívania s premyslenou obrazovou kompozíciou. Z jeho tvorby sa postupne vytráca opisnosť a krajina je čoraz viac chápaná ako konštrukcia priestoru. Spontánne vrstvené farebné plochy, uvoľnené maliarske gesto a organické tvary sa stretávajú s líniami a geometrickými zásahmi, ktoré obrazom dodávajú rytmus a vnútorný poriadok. Významnú úlohu zohrávali aj skúsenosti z ciest. Popri stredoeurópskej krajine sa do jeho obrazov premietli pobyty v Kanade i Indonézii. Kanadská skúsenosť prehĺbila jeho záujem o vzťah organických štruktúr a geometrického poriadku, zatiaľ čo Indonézia priniesla do jeho maľby novú ľahkosť, farebnosť a bohatosť prírodných foriem. Názov výstavy odkazuje na vrstevnatosť Ouhelovej tvorby. Pod povrchom jeho obrazov sa odohráva dialóg medzi prírodou a konštrukciou, intuíciou a racionalitou. Jeho diela nevypovedajú iba o podobe krajiny, ale predovšetkým o spôsobe, akým človek svoje okolie vníma, prežíva a hľadá v ňom vnútorné súvislosti.
Ivan Ouhel patrí k výrazným osobnostiam českého maliarstva druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Narodil sa 18. februára 1945 v Ostrave, od roku 1946 žil v Prahe. V rokoch 1969 – 1974 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri Karla Součka. Na výtvarnú scénu vstúpil v 70. rokoch. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým krajine a figúre, ktoré sa stali prostriedkom jeho osobitého skúmania priestoru, prírodných procesov a vzťahu človeka k okolitému svetu. Jeho maliarska tvorba sa vyznačuje prepojením intuitívneho prežívania s premyslenou obrazovou konštrukciou a postupným smerovaním od figuratívnych motívov k osobitému abstrahovanému poňatiu krajiny. Od roku 1988 bol členom voľného zoskupenia 12/15 Pozdě, ale přece, od roku 1992 členom Umeleckej besedy. Vo svojom diele sa sústavne zaoberal vzťahom človeka, krajiny a priestoru. Zomrel 20. februára 2021 vo veku 76 rokov. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach významných českých galérií, ako aj v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.