Tvorba Ivana Ouhela zaujíma v kontexte českého umenia posledných desaťročí osobité miesto. Hoci bol členom voľného zoskupenia 12/15 Pozdě, ale přece a Umeleckej besedy, jeho maliarsky prejav si vždy zachovával výraznú individualitu. Krajina v jeho diele nikdy nebola iba zobrazením konkrétneho miesta, ale stala sa prostriedkom na zachytenie osobného prežívania, pamäti, pohybu a vzťahu človeka k okolitému svetu. Výstava Pod povrchom predstavuje prierez autorovou tvorbou od 90. rokov až po jeho posledné obrazy. Nezameriava sa len na chronologický vývoj, ale predovšetkým na témy, ku ktorým sa maliar opakovane vracal. Popri krajine zohráva významnú úlohu aj figúra, často anonymná postava vystavená tlakom okolitého sveta. Postupne sa však človek stáva prirodzenou súčasťou krajiny, nie jej stredobodom. Ouhelova maľba spája intuitívny zážitok s premyslenou obrazovou kompozíciou. Opisnosť ustupuje konštrukcii priestoru, spontánne vrstvené farebné plochy, uvoľnené maliarske gesto a organické tvary dopĺňajú línie a geometrické zásahy, ktoré obrazom dávajú rytmus a vnútorný poriadok. Do jeho tvorby sa premietli aj skúsenosti z ciest, najmä z Kanady a Indonézie. Kanadská krajina posilnila jeho záujem o vzťah organických štruktúr a geometrického poriadku, Indonézia priniesla väčšiu farebnosť, ľahkosť a bohatosť prírodných foriem. Názov výstavy odkazuje na vrstevnatosť Ouhelovej tvorby. Pod povrchom jeho obrazov sa odohráva dialóg medzi prírodou a konštrukciou, intuíciou a racionalitou – o tom, ako človek krajinu vníma, prežíva a hľadá v nej vnútorné súvislosti.
Ivan Ouhel (1945 – 2021) patrí k významným osobnostiam českého maliarstva druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Narodil sa v Ostrave, od roku 1946 žil v Prahe. V rokoch 1969 – 1974 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri Karla Součka. Na výtvarnú scénu vstúpil v 70. rokoch. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým krajine a figúre, prostredníctvom ktorých skúmal priestor, prírodné procesy a vzťah človeka k okolitému svetu. Jeho maľba prepája intuitívny zážitok s premyslenou obrazovou kompozíciou a smeruje od figuratívnych motívov k osobitému abstrahovanému poňatiu krajiny. Od roku 1988 bol členom zoskupenia 12/15 Pozdě, ale přece a od roku 1992 Umeleckej besedy. Vo svojom diele sa sústavne zaoberal vzťahom človeka, krajiny a priestoru. Jeho diela sú zastúpené vo významných českých galériách i v súkromných zbierkach doma a v zahraničí.