POKUŠENIE bola moja druhá výstava v Paríži (1967), prezentovaná Pierrom Restanym, v tom čase vedúcou osobnosťou najprogresívnejšej avantgardnej vlny v Európe. Boli to časy akejsi nevypovedanej súťaže nového realizmu a popartu. Netreba zdôrazňovať, že šesťdesiate roky boli obdobím obrovského rozkvetu spoločenských premien – navyše pod záštitou umení. Nie je potrebné spomínať Beatles a hudbu „JÉ JÉ“, ale aj celkom iné rozmery hudobnej, literárnej, divadelnej a filmovej tvorby. Pochopiteľne, tento obrovský pohyb sa dotýkal aj celého komplexu výtvarnej tvorby.
Po „zakladajúcich“ autoroch nového realizmu (1960) som patril k nasledujúcej vlne, ktorej snahou bolo prekročiť zaužívanú „galerijnú prax“ a vyjsť „na ulicu“. Presnejšie, pozvať anonymného človeka k účasti, dokonca k spolutvorbe diela. To bol základný zlom v autorskom myslení a vo vnímaní diela z pohľadu diváka.
Výstava POKUŠENIE bola tým smerom zameraná udalosť. V galérii bolo rozmiestených 40 bielych výkladných figurín s mejkapom a parochňami. Obecenstvo, návštevníci boli vyzvaní napísať či zanechať na nich svoju stopu, písomný, kreslený odkaz, ako sa to zvykne diať na verejných priestoroch, v parkoch alebo na iných, dokonca aj pamätných miestach. Akciu vtedy sprevádzal môj hosť, žiaľ, dnes už nebohý priateľ a kolega Miloš Urbásek, ktorý vytvoril vlys obrazov s letristickou analýzou sloganu „OK BOY“.
Po rokoch som opäť prezentoval POKUŠENIE pri príležitosti svojej retrospektívnej výstavy v roku 2014 v Galérii mesta Bratislavy. Akciu však prezentovali najmä autori slovenského pavilónu na svetovej výstave EXPO 2015 v Miláne, architekti Karol Kállay Jr. a Tomáš Berka. Štatistika návštevnosti slovenského pavilónu hovorí o 2 300 000, či slávnom cyklistickom majstrovi sveta Petrovi Saganovi, ktorí tu tiež zanechali svoje „stopy“).
Na pozvanie riaditeľa Vincenta Polakoviča sa DANUBIANA Muelensteen Art Museum rozhodlo prevziať reprízu výstavy POKUŠENIE od galérie Lara Vincy v Paríži, ktorá sa uskutočnila v marci 2017, teda po päťdesiatich rokoch od prvého uvedenia. K terajšej prezentácii som prizval kolegu Richarda Köhlera, vynikajúceho fotografa, ktorý svojou dokonalou profesionalitou, ale najmä hlbokým vnímaním pocitov a myslenia prostredia bol vstave dokázať paralelnú a bohatú dokumentáciu detailných grafity, ktoré otvárajú pohľad dovnútra textov na figurínach. Akoby vznikla kronika „tajomstiev“, ktoré Richard Köhler odhaľuje, a tak analyzuje tisíce grafity, ktoré prekryl čas. Som nadšený touto myšlienkou môjho priateľa a želám mu, aby našiel dosť síl na ceste k vrcholom slovenskej výtvarnej kultúry.
Alex Mlynárčik (1934) žije striedavo v Žiline a v Paríži. Patrí k tým slovenským umelcom, ktorému sa podarilo stať sa súčasťou európskych dejín umenia. Umelecky i osobnostne určujúce sa pre neho stalo stretnutie s francúzskym výtvarným kritikom Pierrom Restanym. Práve on definoval teóriu Nového realizmu a založil rovnomennú výtvarnú skupinu. A. Mlynárčik sa stal protagonistom „slovenskej línie“ Nového realizmu. V roku 1951 (ako 16-ročný) bol zadržaný v Rakúsku za ilegálne opustenie Československa, odsúdený a väznený, neskôr pracoval ako maliar a natierač, aranžér a fotograf. V rokoch 1959 – 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. D.Milly a prof. P.Matejka) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Z.Sychra).
