Filozof Immanuel Kant sa zaoberá otázkou vzdialenosti pri definovaní pojmu „vznešena“. Podľa Kanta je vznešené nekonečná vzdialenosť od ideálu harmónie prírodných a ľudských zákonov. Základom vznešena je konfrontácia s vyššími silami, ktoré hrozia, že jedinca pohltia. V romantizme bol pocit vznešena opisovaný ako reakcia na prírodu a jej tajomné sily, ktoré ohrozujú integritu a nezávislosť subjektu. Význam „vznešena“ podkopáva podmaňovanie si prírody a jej komercializácia v modernej dobe, ako aj jej začlenenie do globálneho konzumného spôsobu života v ére postmodernizmu. Tieto trendy podkopávajú dialektiku autonómneho subjektu, ktorý stojí pred nepostihnuteľným „iným“.
Centrom záujmu Orit Hofshiovej je ľudská existencia, ktorú skúma v kontexte minulosti aj prítomnosti, pričom spochybňuje miesto a význam človeka vo svete ako súčasti daného sociálno-politického usporiadania, ale aj vo vesmíre. Aktuálna výstava Crossing (Prekročenie) je pokračovaním jej skúmania chronológie, bytia a viditeľných stôp existencie. Autorku upútal ľudský vývoj v danom prostredí, existencia spoločenstiev v širšom spoločenskom a politickom zmysle. Zaoberá sa síce krátkou, ale predsa subjektívne vnímanou existenciou jednotlivca v rámci búrlivého spoločenského diania.
Monumentálne diela Crossing (Prekročenie) a Chronicle (Kronika), ktoré sú zavesené oproti sebe, zobrazujú dávne novoromantické krajiny. Inštaláciu dopĺňa vysoká konštrukcia umiestnená na vzdialenom konci výstavných priestorov a úzka drevená plošina, respektíve ulička v strede.
V jej dielach sa vzájomne prepletajú prírodné a deštruktívne sily. Sily „vznešeného“ narážajú na prírodné i na ľudské katastrofy. Realizmus sa tu prelína s expresionizmom, čím vzniká krajina, ktorá je skôr hrozivá a znepokojujúca než idylická. Ako hovorí sama autorka: „Snažím sa zobraziť ľudstvo spôsobom, ktorý by obohatil pozorovanie samého seba v širšom kontexte, čiže vo vzťahu k bezprostrednému okoliu aj celkovému prostrediu. Vyžaduje si to značnú dávku skromnosti a pokory plne pochopiť niekoho stav, miesto a úlohu vo svetle príslušných vzťahov s ostatnými a so svetom, ktorý nás obklopuje.“
Svetovo uznávaná grafička a autorka inštalácií Orit Hofshi sa narodila v roku 1959 v izraelskom kibuci Macuva. Centrom jej záujmu je ľudská existencia, ktorú skúma z hľadiska minulosti aj súčasnosti, pričom spochybňuje miesto človeka vo svete a jeho význam vo vesmíre. Jej znepokojivé pohľady na ruiny, nehostinné krajiny a osamotené postavy sú reakciou na prírodné sily aj na dôsledky ľudských konfliktov a sociálnych prevratov. Prostredníctvom svojich diel hľadá spoločné črty skúseností, ktoré prekračujú akýkoľvek nacionalizmus či sektárstvo. Po desaťročnom pobyte v Spojených štátoch amerických (1985 – 2004) sa Hofshi vrátila do Izraela, kde momentálne žije a pracuje v meste Herzliya. Jej tvorba nadväzuje na dlhú tradíciu tlače a kombinovanej techniky. Pomocou dreva, papiera a tušu vytvára veľkorozmerné krajiny, kde-tu aj s osamelými postavami, pričom využíva jazyk postavený na kontraste tuhého a tekutého, tmavého a svetlého. Jej ručne vyrezávané drevené panely a tlače odrážajú širokú škálu emócií. Ukazujú, že každý človek je schopný násilia aj zármutku. Heroickú škálu jej najväčších diel upravuje láskavosť, jemnosť a pokora.
