Viera Kraicová (1920 – 2012) – ilustrátorka je možno menej známa ako maliarka, ale to vôbec neuberá na význame a sile tejto sféry jej činnosti. Ilustrácii sa venovala, dá sa povedať, systematicky a dlhodobo, od polovice 50. rokov 20. storočia až po začiatok 80. rokov a jej najčastejším adresátom bol detský čitateľ. Hoci v tejto oblasti výtvarnej práce nebola špeciálne školená, nahradila to samoštúdiom i hľadaním vlastných spôsobov vyjadrenia. K ilustračným úlohám pristupovala poctivo a vypracovala si charakteristický a vskutku moderný rukopis súvisiaci nielen s obsahom, ale aj s určením knihy, Fedor Kriška hovoril v tomto kontexte o „prevteľovaní“. Právom bola jej ilustrátorská tvorba vysoko hodnotená. V ilustráciách detskej knihy môžeme v kryštalickej podobe nájsť základné princípy jej tvorby, avšak transformované cez špecifický filter žánru. Kraicovej ilustrácia nebola iba epickým, na pohľad jednoducho zrozumiteľným sprievodom literárneho textu. Aj keď rešpektovala zákonitosti ilustrácie určenej deťom a bol jej blízky ich pocitový svet, jej ilustrácia bola svojím chápaním výtvarne autonómna. Buď ju stavala na sile farebného výrazu, alebo naopak volila údernú čierno-bielu škálu doplnkovo dotváranú farebným akcentom. Vyznačovala sa zjednodušenou tvarovou skratkou, dramatickou silou trochu primitivizujúcej, až detsky či lyricky cítenej čiary. Ilustrovala Němcovej Babičku (1965, vyšla v štyroch vydaniach), Sedmikrásku Márie Rázusovej-Martákovej (1966) aj Erbenovu Zlatovlásku (1968), Premeny Publia Ovídia Nasa (1969), výber ľudových balád Išlo dievča po vodu (1969), Čakanku Ľudmily Podjavorinskej (1972) etc. Aj keď sa jej najlepšie ilustrácie dostali do štátnych a verejných zbierok, jej pozostalosť ponúka veľa variantných a prípravných riešení – svojbytných ilustrácií.
Katarína Bajcurová
1920 – narodila sa 5. júla v Modre
1940 – 1944 – študovala na Oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave
1945 – 1950 – študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe
1952 – 1955 – bola asistentkou profesora Jána Želibského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave
1955 – začala pôsobiť v slobodnom povolaní
1966 – presťahovala sa z Modry do Bratislavy, kde si vo výtvarníckej kolónii na Drotárskej ceste vybudovala ateliér
1966, 1967, 1968, 1975, 1980 – získala čestné uznania a ceny za ilustrátorskú tvorbu v súťaži Najkrajšia kniha Československa
1968 – získala Cenu Cypriána Majerníka
1987 – získala Cenu Ľudovíta Fullu za dlhoročnú ilustrátorskú tvorbu pre deti
1996 – mala výstavu súborného diela v Slovenskej národnej galérii v Bratislave
2012 – zomrela 29. apríla v Bratislave
