Výstava Prvý cisár bola spoločným projektom amerického fotografa Sidneyho J. Glucka a slovenského maliara Petra Pollága. Umelcov inšpirovala niekoľkotisícová terakotová armáda, strážiaca hrob prvého čínskeho cisára Čchin Š’-chuang-ti. Gluck fotografoval unikátne nálezy priamo na mieste vykopávok v meste Si-an. Umelcove zámery presiahli prezentáciu dokumentárnej fotografie. Získaný materiál digitálne upravil pre zámery obrazovej tlače. Pre tlačený obraz musel fotografie nakomponovať, zvýrazniť farebnosť, dotvoriť vhodnými rastrami a textúrami. Niekedy spojil viac fotografií do jednej, aby vznikla výraznejšia kompozícia s tridsiatimi až štyridsiatimi vojakmi v priestoroch náleziska. Gluck tak vytvoril sériu plátien špeciálne pre výstavu v Danubiane. Pôvodný fotografický materiál inšpiroval vznik nových umeleckých diel. Je fascinujúce, že v tomto umeleckom procese prepojil „najvyššiu úroveň techniky v staroveku s najdokonalejšou digitálnou technológiou našich čias“.
Nosiči vody akoby boli roky Petrovi priatelia. Títo muži, ktorí každý deň vystupujú na horu Chua-šan
(华山) s ťažkými nádobami plnými vody, podávajú čaj unaveným turistom na vrchole. Dostávajú malú mzdu a ešte menšiu vďaku. Nezáležalo na tom, že Peter ich nikdy predtým nestretol a nerozprávali spoločným jazykom – vzájomne si porozumeli. Chvíľu sa spolu smiali, kochali sa krásou hory a delili sa o misku teplých rezancov.
Peter sa združuje s ľuďmi. Či už na vrchole hory, alebo na námestí s trhom, je jedným z tých ľudí, ktorí sú priateľskí v skutočne pozitívnom zmysle. Jeho zvedavosť, čo ľudia robia, prečo a ako, je nekonečná. Vo fabrike na výrobu terakotových vojakov v meste Si-an, kde nájdete moderné kópie vo všetkých veľkostiach, Peter iba pokračoval v našej prehliadke, len čo pochopil každý krok v procese.
Akokoľvek krásne sú kópie, nedosahujú krásu originálov. Terakotová armáda bola postavená na príkaz prvého čínskeho cisára Čchin Š’-chuang-tiho (秦始皇帝) v treťom storočí pred naším letopočtom. Sedemtisícpäťsto vojakov, doplnených o dôstojníkov, kone a bojové vozy. Každá socha má životnú veľkosť a neuveriteľne vypracované detaily. Tváre predstavujú čínskych vojakov z každej časti cisárstva, uniformy sú zdobené osobitne pre každú zložku starobylých čínskych ozbrojených síl. Sochy boli vytvorené ako sprievod prvého cisára na jeho poslednej ceste. Dlhé rady terakotových vojakov predstavujú dnes symbol ľudí z histórie Číny. Peter to majstrovsky zachytil vo svojich maľbách – spojil minulosť Číny so súčasnosťou a nechal čínskych divákov, aby sa podpísali na jeho maľby terakotovej armády.
V Šanghaji použil Peter tú istú myšlienku na dosiahnutie opačného účinku. Keď maľoval na Bunde, silueta hypermodernej štvrte Pudong sa týči ako maják budúcnosti Číny. Podpisy Petrových divákov tu zakotvili budúcnosť v prítomnosti: od mladého chlapca, ktorý sa podpísal prvý, po starého tibetského mnícha.
Kdekoľvek sme išli, Peter vždy skicoval pamätihodnosti, ľudí a náladu. Čajovňu v starej štvrti Si-anu, skupinu predvádzajúcu ráno tchaj-ti, nekonečné šnúry s bielizňou v úzkych uličkách, kaligrafické štetce všetkých veľkostí, starcov nesúcich svojich spevavých vtákov do parku, trhy remeselníkov, ktorí na mieste vyrezávajú vašu „signatúru“ (印章). Niekedy sa to zdalo ako súťaž: mohla by Čína ponúknuť svoje pamätihodnosti a zvyky rýchlejšie, ako by ich Peter zachytil? Nakoniec, Petrove maľby a kresby ponúkajú odpoveď. Rozmanitosť ich farieb, atmosféry a dynamiky ponúka nahliadnuť do Petrovho uznania Číny. Odvtedy sa vrátil do Číny a vystavoval v Pekingu.
