Marielis Seyler patrí k výnimočným umeleckým osobnostiam Rakúska. Jej mnohostranná fotografická tvorba sa s veľkou citlivosťou a jemným estetickým cítením venuje rozmanitému stvárneniu žien a našej interakcii s prírodou a životným prostredím. Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave predstavuje rozsiahlu výstavu s ústrednými, ale aj zriedkavo vystavovanými dielami z jej fascinujúcej umeleckej tvorby z viacerých desaťročí.
„Pre mňa je dôležité, aby si ženy zachovali svoju hrdosť, svoju ženskosť,“ zdôrazňuje Seyler. „Chcem ukázať ich sebadôveru, ich sebavedomie mimo mužských a spoločenských projekcií.“ Ženské telo ako miesto a symbol tvorivosti, bytie ženy v minulosti a súčasnosti tvoria stále témy v autorkinej tvorbe. Jej portréty žien sú silné a sebavedomé, ale aj zraniteľné a bezohľadne vystavené pohľadom či dokonca kopancom divákov/diváčiek (ako napríklad v diele "Pošliapané obrazy", v ktorom umelkyňa kladie na podlahu veľkoformátové fotografie a nabáda návštevníkov, aby po nich chodili). Zraniteľnosť hrá v dielach Marielis Seyler dôležitú úlohu – zranenia, ktoré spôsobujeme ľuďom a spoločnosti - alebo prírode. Ďalšou vášnivou oblasťou jej tvorby je zobrazovanie flóry a fauny ako mnohovrstevného symbolu zraniteľnosti nášho sveta. Často pracuje s kolážami z organických materiálov, ako je hmyz alebo listy, alebo s priehľadným papierom, "aby vyjadrila krehkosť a citeľnosť, ale aj nehmatateľnosť". Maľuje na fotografie, premaľováva ich a opakovane ich vystavuje prírodným živlom, ktoré takýmto spôsobom jej obrazy dotvárajú. Umelkyňa prejavuje veľkú mieru empatie k prírode a k ľuďom, chápe ich a ukazuje ako neoddeliteľnú súčasť ekosystému. V alegoricky ladených scenériách sa človek objavuje uprostred prírody, jeho telo sa ocitá v interakcii s veľkými listami, ulitami slimákov alebo motýľmi. Vo vzrušujúcom dialógu medzi tvorivou ženskosťou a priamou skúsenosťou s prírodou tak vzniká zmyselný kozmos obrazov, ktorý nás ešte dlho dojíma a podnecuje naše úvahy.
Günther Oberhollenzer
