Podľa vtedajšieho riaditeľa Stedelijk múzea v Amsterdame Rudiho Fuchsa spočíva kvalita diela Ad Snijdersa (1929) v okúzľujúcej premenlivosti. Súbor diel zo zbierky Gerarda Meulensteena predstaví umelca nepochybných kvalít, ktorý pokračuje v bohatých tradíciách modernej holandskej maľby i výbojných experimentoch členov skupiny Cobra. Ad Snijders stavil rovnako na slobodnú a spontánnu prácu s farbou. V raných prácach nekonvenčne využíval improvizačné možnosti ľahkej práce so štetcom v štruktúrach drippingu, farebných škvŕn, lazúr i dramatických stretov línií. Vo svojej tvorbe rozvinul variant genetickej figurácie, ktorý časom získal nezameniteľnú výtvarnú podobu. Figuratívno má v nej svoje miesto v neustálej premenlivosti a schopnosti nových výrazových posolstiev.
Spôsob maľby Ad Snijdersa je spontánny s vysokým stupňom kreatívnej improvizácie. Aj keď pracuje s farbou a štetcom, línia má v obraze nezastupiteľné miesto. Je rozhodná, ale v kontexte tvarov má svoj vlastný život, pretože jej úlohou nie je opisovať, zviditeľnovať formu. Sama tvorí spolu s farbou obrazovú stavbu ako celok. Umelec chápe formu v jej rudimentárnej, prazákladnej podobe ako psychologickú sondu jej existencie. V robustnej expresívnosti výrazu a pôsobivej, možno až hypnotickej farebnosti Ad Snijders vytvoril mimoriadne silné obrazové posolstvo.
