Prezentáciu diel Sama Francisa (1923 – 1994) zo zbierok Galérie Nica Delaiva a Gerarda Meulensteena možno považovať nielen za najvýznamnejšiu výstavu za desaťročie činnosti Danubiany, ale aj za projekt mimoriadnych kvalít z obdobia povojnového svetového umenia na Slovensku vôbec. Sam Francis patrí k protagonistom americkej abstraktnej maľby a je situovaný do okruhu pohybu Post Painterly Abstraction. Abstraktnou maľbou sa zaoberal od roku 1947 a cieľavedome smeroval k vytvoreniu vlastného výtvarného jazyka. V päťdesiatych rokoch prežil dlhé obdobie vo Švajčiarsku a v Paríži, kde spoznal príklady avantgardnej maľby. Veľký význam pre rozvoj jeho tvorby mali ďalšie cesty, najmä pobyty v Japonsku, Indii a Thajsku, kde získal nové inšpirácie a tvorivé podnety z orientálnej kaligrafie. Bol fascinovaný najmä čistými farbami a ich svetelnými kvalitami a posadnutý interpretáciou nemateriálnej substancie medzi svetlom a tmou. Svetlo má v jeho maľbách primárnu funkciu, preto majú všetky maľby biely podklad, na ktorý kladie farby vo vzdušnej konzistencii. Akčnosť v jeho prípade nie je dôsledkom náhodnej improvizácie, ale je výsledkom umelcovej mimoriadnej senzibility a uvážlivej práce so štetcom a farbou. O tom, ako hlboko vnímal význam farby, svedčí jeden z jeho mnohých výrokov: „Farba je podstatou všetkého.“ Súčasne je aj vyjadrením duše jeho tvorby.
