Karl Prantl je výnimočnou postavou nielen rakúskeho, ale aj európskeho sochárstva druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho netradičná koncepcia sochárskej tvorby sa odvíjala od jeho hlbokého vzťahu k prírode a znamenala odklon od akademických zvyklostí k slobodnému mysleniu. Snažil sa o prekonanie obmedzení nielen v myslení, ale aj realite, združovaním umelcov z celého sveta na sochárskych sympóziách, ktoré organizoval v Sankt Margarethen od roku 1959. Vtedy to bola veľká príležitosť dostať sa do sveta najmä pre sochárov z bývalého Ost-bloku. Zblížil sa najmä s umelcami zo susedných krajín a s mnohými nadviazal úzke a dlhoročné priateľstvá. Preto je táto výstava nielen poctou jeho tvorbe, ale aj poctou jeho službe umeniu prekračujúcemu akékoľvek bariéry.
Podľa Karla Prantla sochy patria do prírody a majú stáť tam, kde vznikli. A tak aj väčšina jeho sôch “žije” vo voľnej prírode. Kameňom bol doslova posadnutý. Pracoval najmä s travertínom vápencom, pieskovcom, žulou, mramorom či labradoritom. Jeho umelecká koncepcia a spôsob opracovania odkrýva život kameňa v jeho prapodstate, ponechajúc mu jeho základ – blokovitú hmotu. Opracovaním jej povrchu docieľuje mimoriadnu koncentráciu energie a magické vyžarovanie. Názvy mnohých diel – “meditačné kamene” – vyjadrujú základný umelcov zámer. Tomu zodpovedá aj ich primárna, minimalizujúca forma zväčša kvádra, hranolu či gule.
Stredobodom výstavy v Danubiane je svetová premiéra súboru kameňov „Krížová cesta“ ako forma „dlažby“ symbolizujúca utrpenie. Je výnimočná svetlou farebnosťou amazonitu a plastickými vypuklinami na častiach povrchu. Dotvárajú ju interiérové „meditačné kamene“ a jemné lineárne kresby.
Maliarky Uta Peyrer s dcérou Katarinou Prantl iniciovali prizvať na výstavu Prantlových najbližších priateľov V. Boštíka, T. Huszára, M. Chlupáča, A. Klimu, T. Klimovú, E. Kmentovú, V. Kraicovú, A. Rudavského, J. Seiferta, B. Sartoriho, Z. Sekala, A. Šimotovú, M. Uhra, R. Uhra a O. Zoubka.
Eva Trojanová
Sochár Karl Prantl sa narodil v roku 1923 v Pöttschingu, v rakúskom Burgenlande. V roku 1952 ukončil štúdium maliarstva na Viedenskej akadémii (A. P. Gütersloh). Už počas štúdia sa začal venovať sochárstvu. Neskôr si založil dielňu v rodisku a venoval sa najmä exteriérovému sochárstvu vo voľnej prírode. Práca v kameňolome v Sankt Margarethen podnietila myšlienku organizovať sochárske sympóziá v prírodnom prostredí. I. sympózium európskych sochárov sa konalo v Sankt Margarethen roku 1959. Vyvolalo reakciu zakladania sympózií po celom svete. Na väčšine z nich sa ako sochár zúčastňoval. Patrilo k nim aj sympózium vo Vyšných Ružbachoch, ktoré K. Prantl roku 1965 spoluzakladal.
Výnimočné postavenie Karla Prantla medzi súčasnými umelcami napokon prinieslo zaslúžené ocenenia jeho tvorby: v roku 1968 mu udelili Cenu mesta Viedne za sochárstvo, 2008 Veľkú rakúsku štátnu cenu. 1988 mu skladateľ F. Cerha venoval orchestrálne dielo “Monumentum” a 1989 spisovateľka F. Mayröcker venovala jeho sochám báseň “Aus einem Stein entsprungen...”
Karl Prantl sa zúčastnil na mnohých sympóziách vo svete, napr.: 1961/62 Berlín, DE, 1962 Negev, IL, 1965 Vyšné Ružbachy, SK, 1968 Proctor, Vermont, US, 1979/70 Osaka, JP, 1971 New York, US, 1972 Tivoli, Rom, IT, 1980 Patiala-Punjab, IN, 1985 Larvik, NO, 1991 ostrov Shodoshima, JP a i.
Početné boli aj jeho samostatné výstavy, napr.: Staempfli Gallery, New York, 1978 Samuel Stein Fine Arts, Chicago; 1982 Museum des 20. Jahrhunderts, Viedeň; 1983 Kunsthalle, Hamburg; 1986 Biennale di Venezia; 1991 Kunsthalle, Nürnberg; 1994 Yorkshire Sculpture Park, UK; 1995 Schlosspark Ambras, Innsbruck; 2001 České muzeum výtvarných umění, Praha; 2002 Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; 2004 Museum Morandi, Bologna; 2008 Landesmuseum. Mainz; 2012 Galerie Ulysses, Viedeň; 2013 Danubiana Meulesteen Art Museum, Bratislava a i.
