Martín Chirino patrí k najvýznamnejším postavám španielskeho umenia posledného obdobia. Jeho sochárska tvorba nadväzuje na vynikajúce tradície moderného španielskeho sochárstva, vyznačené menami ako Julio Gonzales a Picasso. Ako sochár sníval o tom, aby „vysochal“ vietor. Aeróvoro patrí k jeho najobdivovanejším sochám. Zo stredovej slučky sa horizontálne tiahne kovový pás, pripomínajúci letiace krídla, smerujúce do nekonečna. Martín Chirino opracúva svoje sochy tradičným remeselným kováčskym procesom. Nič iné, len kovový pruh, vykovaný do zázračne jednoduchých foriem. Oblé tvary, zákruty, slučky, ovoidy, záhyby, ale najmä špirály. Tvar špirály je základnou ikonickou podobou Chirinovej tvorby. Niekedy sa odvíja ako pohodené klbko vlny, uvoľňuje svoje oblúky, inokedy sa sťahuje pevnejšie k stredu. Umelec dokáže z kovových pruhov skladať ľahké meandre ako pri tanci so stuhou. Dokázal im vdýchnuť pohyb akoby viali vo vetre. A možno ich prirovnať aj k letiacim morským vlnám, ktoré obmývajú brehy jeho rodných Kanárskych ostrovov. Symbolika špirál a labyrintov sôch Martína Chirina absorbovala ich dávnu tradíciu v rôznych kultúrach sveta. Niekedy boli len ornamentom, inokedy sa im pripisoval hlbší filozofický význam. V tvorbe Martína Chirina je to najmä symbol voľnosti a nekonečného plynutia času, prepojenie medzi medzi skutočným a imaginárnym.
