Táňa Hojčová je vlastne divadelný fotograf.
Aj keď fotografuje oblohu a jej fyzikálne a optické javy,
inscenuje nám divadelné predstavenie plné dramatických zvratov a nepredpokladateľných vyústení.
Čo je hore je aj dole a naopak.
Vesmír je v zrnku piesku.
Tváre sú vesmír, je v nich vpísané všetko čo sa udialo a udeje.
A my, ktorí ich nosíme, len dopĺňame režisérov zámer vystupovania hercov na javisku.
To divadlo sa nazýva Globe a ten kus sa volá Život.
Miesto a čas máme určené a pohyb predpísaný, ako v divadle Kabuki.
Miesto je Zem a čas je elastický.
A fotografia zachytáva tú elasticitu stotín sekúnd, ktoré sa stávajú vekmi, až kým neprejdú horizontom udalostí niekam do večnej večnosti.
Ak sa dívate na portrétovanú osobu, vidíte ju, alebo seba?
Vidíte súčasnosť, alebo minulosť?
Každý sa rád díva na portréty ľudí, portrét je časové zrkadlo vidíme v ňom to čo sme získali a stratili zároveň.
A keď je fotograf pozorný a to Táňa Hojčová je, všimne si ten zvláštny svit medzi vonkajším a vnútorným. To ako sa javíme sebe a ostatným a to svetlo, ktorým sme.
Je to len otázka clony a expozície.
Fotografia je kresba svetlom, alebo lepšie povedané tieňom.
Prevediem vás po výstave.
Dušan Dušek vo svojom Zimohrádku,
Joska Skalník vypúšťajúci oblaky,
Lucia Šípošová kráľovná kabaretu vzývajúca svetlá noci,
Knihotaur Kornel Feldváry v svojom Labyrinte,
maliar Daniel Brunovský vO svojom ateliéry,
Milan Čorba stretávajúci sám seba,
Emília, žena kvet,
Peter Uličný, smutný básnik,
Viliam Klimáček vo svojom divadle pamäti,
Martin Huba,
Mária Hlavajová pri inštalovaní prvého Rómskeho pavilónu na Bienále v Benátkach,
Vždy chvíľa poézie s Mirkou Ábelovou,
Juraj Benetín architekt, hudobník Juraj Benetín,
Pavel Daněk s modrými očami a superschopnosťou robiť Jazz,
režisér Martin Hollý,
Nina Gogálová ako Femme Fatale,
hudobní a skladatel Majlo Štefánik v svojom štúdiu,
Csongor Kassai ako Pierot v civile,
Kristína Farkašová a Spol.,
Básnik Jiří Olič s dymiacim perom,
dvojnásobný Petr Nikl maliar a hudobník a ešte oveľa viac,
František Skála sčasti sakrálný,
Andy Hryc ako Selim paša v Mozartovom Únose zo Serailu
Juliana Mrvová a jej Kvety,
Martin Štrba a Juraj Johanides v Colmare,
Vidiek v Rovinke pri chlieviku,
vášnivý čitatel Marián Varga,
Ugo Rondinone americký umelec švajčiarskeho pôvodu, drahý priateľ,
sochár Stefan Milkov ako Gandalf,
Jaroslav Róna a David Vávra čiastočne naklonení,
Danglár vo svojom domácom ateliéri,
Roman Luknár fajčiaci,
Ady Hajdu smútiaci,
že výstava je už na konci.
Tak znova.
Narodila sa v roku 1961 v Detve. Po skončení základnej školy sa presťahovala k starým rodičom do Bratislavy, kde nastúpila na Strednú umeleckú školu odbor fotografia. Po jej skončení a ročnej praxy ako fotograf pri filme na Kolibe, bola prijatá na Filmovú akadémiu múzických umení v Prahe, kde katedru fotografie u profesora Šmoka absolvovala v roku 1987. Od roku 1980 pracovala aj pre Divadlo pre deti a mládež v Trnave. Od roku 1992 pracovala ako reklamný fotograf, tým sa živila. Vždy sa venovala aj svojej voľnej tvorbe. Veľké samostatné výstavy mala v Bratislave, Prahe, Dolnom Kubíne, Žiline, Nových Zámkoch, Washingtone, Paríži, Budapešti, Varšave a všelikde inde. Žije a pracuje v Bratislave.
