Klasik španielskej modernej maľby Antoni Clavé (1913 – 2005) sa zaraďuje k najvýznamnejším postavám katalánskej avantgardy – Pablovi Picassovi, Joanovi Miróovi, Salvadorovi Dalímu a Antoni Tàpiesovi. Jeho tvorba dozrievala v prostredí Parížskej školy a v ovzduší Picassovho vyžarovania. Na výtvarnej scéne sa najprv presadil ako vynikajúci kresliar a prvé úspechy zaznamenal ako dizajnér filmových plagátov a scénograf. Dôležitou etapou jeho tvorby bola práca pre balet a divadlo. Maľbe sa začal výlučne venovať od roku 1954. Na rozdiel od raných figuratívnych motívov sa jeho tvorba vzďaľuje tematizácii a uberá sa viac k abstrakcii. Inšpiruje sa textúrami ošarpaných múrov a tvorbou grafity. Aby dosiahol želaný vizuálny účinok, experimentuje s rôznymi nevýtvarnými materiálmi. Základným stavebným prvkom jeho tvorby sa stala koláž. Do maľby integruje útržky novín, krčený a skrkvaný papier, objet’s trouvés a dopĺňa ich imitáciami trompe-l’oeil. Je to spôsob, ktorý zodpovedá abstrakcii informelu. Jeho maľba časom redukuje paletu na tmavé až čierne tóny a stáva sa enigmatická. Postupne čoraz väčšmi pracuje s reálnym priestorom, robí basreliéfy, asambláže a totemické skulptúry z dreva a z tvarovanej z potlačenej kože. Tým, že väčšinu tvorivého života prežil vo Francúzsku, sa jeho tvorba zaraďuje na popredné miesto nielen v španielskej, ale aj vo francúzskej povojnovej maľbe.
