Ústrednou témou výstavy je Bludisko, respektíve pobyt v Bludisku ako existenciálna konštanta, ktorú zároveň vyostruje súčasná dejinná situácia permanentnej krízy. Krízy ekonomickej, ekologickej, bezpečnostnej, krízy demokracie a špecifickej krízy pravdy a kritérií pravdivosti v kontexte explózie informácií v online priestore a erózie dôvery v mocenský a expertný establishment. Viacpočetné, vzájomne previazané krízy sa v každodennosti života jednotlivca prejavujú ako sústava viac či menej viditeľných, vždy však akútnych dilem, keď je správnosť rozhodnutia (napr. vo forme politického konania) existenčne nevyhnutná, ale zároveň veľmi náročná, niekedy až nemožná. Situácia v takom Bludisku je v diele Xénie Hoffmeisterovej nasvietená prostredníctvom mnohých perspektív a vypichnutím čiastkových momentov, ktoré zažíva ten, kto sa rozhoduje, akým smerom sa v bludisku ďalej vydá. Autorka rozmýšľa rôzne podoby bludísk: tie, ktoré majú svoje východisko, aj te bezvýchodiskové. Strach z neznámeho je všadeprítomný a žiadna odpoveď nie je definitívna. Riziko, že sa osvetlená cesta premení na slepú uličku, je enormné. Vedomie nestálosti a iluzívnosti nabáda blúdiaceho (a zároveň diváka) k permanentnej ostražitosti. Xénia Hoffmeisterová vo výtvarnom vyjadrení uvažuje nad paralýzou nerozhodnosti rovnako ako nad následkami bezhlavého rútenia sa vpred. Slepé uličky, križovatky, stred a východiská z labyrintu, rovnako ako všetkých jeho obyvateľov a výzvy úspešnej púte však autorka neviaže len ku krízovým situáciám dneška, ale vidí ich aj v každodennosti ľudského putovania životom. Zvedomenie tejto skutočnosti je tak aj úlohou zrenia jednotlivca, čo je napokon v súlade s tradičnou mytológiou bludiska, ako symbolu životnej púte v antickej, kresťanskej alebo romantickej ikonografii.
Ondřej Novotný
Xénia Hoffmeisterová vyštudovala v rokoch 1973-1977 Strednú umeleckopriemyselnú školu v Bratislave u Rudolfa Filu. V rokoch 1981-1986 študovala scénické a kostýmové výtvarníctvo na DAMU v Prahe a maľbu u Oldřicha Smutného. Vo voľnej tvorbe pracuje so zrozumiteľným znakom, naratívnou i výtvarnou skratkou, ktorou dokáže dramaticky vypointovať aktuálne témy. Škála prostriedkov, ktorými dosahuje sugestívny výraz, vyzerá nevyčerpateľne: rozprestiera sa od primárneho kresbového uchopenia predstavy cez suverénne zvládnutú maľbu až po celú plejádu plastických techník – splieta trojrozmerné objekty, komponuje z nich dômyselné pohyblivé inštalácie, do ktorých zapája hru tieňov, tesá do kameňa a odlieva do plastu. Je zastúpená v rade významných zbierok, pravidelne vystavuje doma aj v zahraničí a je členkou výtvarných spolkov Mánes a Hollar.
