Výstava načrtáva centrálne línie vývoja v tvorbe umelca, pričom vychádza z malieb, ktoré vznikli v 80. rokoch, pokračuje digitálnymi obrazmi a umeleckými fotografiami zo začiatku 90. rokov a dostáva sa k interaktívnym uceleným umeleckým dielam 2000. rokov.
Vnútornými obrazovými svetmi, technikami sériového rozprávania a sekvenciami počítačových obrazov sa umelec začína zaoberať počas svojho pôsobenia na mieste kurátora v Múzeu Sigmunda Freuda. Po obrazoch nasleduje ďalšia časť výstavy – vývoj umeleckých nápadov na prepojenie jednotlivých prác do obrazových orchestrov. Nakoniec sa predstavujú práce spojené s procesmi zmeny a pozorovania, nazvané priestory s tvárami (realizované aj ako interaktívna inštalácia pre festival Ars Electronica v roku 2002). Nakoniec sa prezentuje Deutschova momentálna náklonnosť k veľkým literárnym témam v podobe komplexných obrazových cyklov a súbore interaktívnych diel mediálneho umenia. Ústrednou témou Deutschovej polemiky je spojenie hudby a vizuálneho umenia.
Venuje sa aj vizualizácii klasických diel, pričom sa necháva viesť základnou otázkou, ako sa dá vizuálny svet prepojiť s tým hudobným, a zároveň ako sa dajú interpretovať prostredníctvom interakcie. Po intenzívnom preskúmaní hudobného a dramaturgického pozadia diela prenáša jeho obsah do svojho vizuálneho jazyka a vytvára z neho obrazové svety s transformovateľnými charaktermi. Pri príprave projektu Vnútorných krajiniek umelec objavil, že Lord Byron sa vo svojej dramatickej básni Manfred pokúsil o vynájdenie nového žánru, ktorý označil ako mental theatre, teda divadlo v hlave. Deutsch jasne uvádza, že skutočnou zápletkou drámy je Manfredov citový život a prostredníctvom prižmúreného oka vytvára obrazy krajiniek – hornatú krajinu, ktorá podlieha neustálej zmene v dôsledku blednutí a posunov, a nakoniec sa pretransformuje na krajiny duše.
Ralph Schilcher
Johannes Deutsch (1960) študoval v rokoch 1975-1980 grafiku a mediálne umenie na Vyššej škole umenia a dizajnu v Linzi a od roku 1990 do 1992 na Postgraduálnom inštitúte nových médií na Städelschule – Štátnej vysokej škole výtvarných umení vo Frankfurte nad Mohanom. Deutsch ako maliar a mediálny umelec vždy spája médiá do jedného umeleckého diela ako celku. Tento prístup využíval už ako kurátor v Múzeu Sigmunda Freuda (1984–1989) vo Viedni. Svoje vizuálne diela prezentoval na sólo výstavách, napríklad v roku 1992 v Múzeu moderného umenia MUMOK vo Viedni, v Múzeu moderného umenia v Bonne (1998), v Museo d´Arte Moderna Ugo Carà v Terste (2012) a pri tematických výstavách v roku 2000 v Múzeu Ludwig v Kolíne nad Rýnom, v Múzeu moderny v Salzburgu (2006), v Leopoldovom múzeu vo Viedni (2010), v Múzeu súčasného umenia v Admonte (2012) a v Múzeu Albertina vo Viedni (2017).
