Pád do seba
Keď zaznie meno Patrície Koyšovej, väčšine z nás sa vybavia kultivované, no zároveň nekonvenčné abstraktné maľby vytvárané pomocou kompresora a airbrusha. V záplave svetových abstraktných maliarov, a v menšom meradle aj slovenských, si dokázala vybudovať vlastný, nezameniteľný výtvarný jazyk. Jazyk, ktorý si získal množstvo priaznivcov – vrátane autora týchto riadkov.
V poslednom období pod vplyvom rôznych životných zmien začala iným spôsobom prežívať pochybnosti, nádeje, radosť aj napätie, ktoré prichádza pri hľadaní pravdy v umení a pravdy v sebe samej.
Na vyjadrenie týchto emócií jej už nestačili nástroje, ktoré dovtedy používala. Siahla po lanách.
Namáčala ich do farby a vytvárala nimi veľkoformátové plátna. Švihala nimi, udierala do plátna, niekedy až s takou intenzitou, že laná bolestivo zasiahli aj jej vlastné telo. Hrubé laná spletené z množstva menších vlákien akoby symbolizovali spletitosť ľudských osudov.
Prekvapila ma bohatosť štruktúr, ktoré týmto spôsobom vznikali. Neboli to len výrazné otlačky lán, ale aj prázdne miesta ukryté v jedinom údere, drobné kvapky farby odlietajúce z lana ešte pred jeho dotykom s plátnom, zvláštne abstraktné zhluky a predovšetkým energia samotného aktu tvorby.
Takýto spôsob tvorby v sebe prirodzene nesie prvky akčného umenia. Je to forma úplného obnaženia vlastného vnútra. A vystaviť takéto diela verejnosti si vyžaduje veľkú odvahu.
Neviem, či bude Patrícia Koyšová pokračovať práve touto cestou, alebo sa pokúsi prepojiť ju so svojou predchádzajúcou tvorbou, čo by bolo rovnako zaujímavé. Som si však istý, že táto skúsenosť v nej už zostane navždy zapísaná. A spolu s ňou aj stopa, ktorú zanechala na svojich plátnach – azda tá najosobnejšia v celej jej doterajšej tvorbe.
Ecce homo!
Ecce artista!
Patrícia Koyšová (*1985 Nové Zámky).
V roku 2016 ukončila doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Ivana Csudaia. V tomto ateliéri absolvovala aj predošlé štúdium v rokoch 2005 – 2011. Za záverečnú diplomovú prácu ZOOM získala Cenu rektora v kategórii voľné umenie. Má za sebou desiatky autorských a kolektívnych výstav. Samostatnú výstavu Už sa hľadať nemusíš v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne; výstavu Bez Konca v Galérii Jána Koniarka v Trnave - Synagóga - centrum súčasného umenia Trnava; v Galérii Čin Čin v Bratislave; v Galérii Plusmínusnula Žilina; v SPACE gallery Bratislava; v Mestskej galérii Rimavská Sobota; v Galerii Sýpka vo Valašskom Meziříčí; v SODA Gallery; v galérii Mina Art Space v Košiciach. Je zastúpená v zbierkach doma aj v zahraničí.
