Najvýznamnejší slovenský grafik a ilustrátor Albín Brunovský vniesol do nášho výtvarného umenia osobité spojenie skutočnosti, sna a fantázie, ako aj dokonalosť techniky farebného leptu a akvatinty. V grafickej aj v maliarskej tvorbe dochádzalo k dôslednej polarite skutočnosti a tajomnosti predstáv. V jeho dielach predstavivosť bola vždy asociatívna, spájala logikou nespojiteľné javy. Zvýraznená bola zmyslovou skúsenosťou tvorcu, citlivosťou a lyrizmom, ako aj poetizáciou najvšednejších vzťahov človeka a prírody. Výtvarné diela Albína Brunovského boli ovplyvnené niektorými podobami surrealizmu a historickými premenami fantazijného realizmu. Tento fenomén rozvinul do zvláštneho fantazijno-imaginatívneho obrazového sveta, ktorý preferuje brilantnú kresbu a bohato rozvitú predstavivosť. Veľký vplyv na jeho tvorbu mal aj pobyt na Academia di Belle Arti v Ríme.
Okrem maľby a voľnej grafiky sa venoval aj ilustrovaniu kníh pre deti i dospelých. Už ako študent v roku 1958 ilustroval prvé knihy pre deti. Postupne za knižné ilustrácie získal v šesťdesiatych rokoch mnohé medzinárodné ocenenia. Spomeňme len Cenu na Bienále grafiky v talianskom Lugane, Cenu mesta Paríž na Bienále mladých alebo Ceny na Bienále grafiky v Krakove, Ljublani, Varne alebo v Benátkach. Brunovský vo svojich prácach vždy nechával niečo zámerne nedopovedané, čo spôsobovalo ich tajomnosť až mystickosť. Metafory, intímne spomienky, ale aj alegórie pôsobili snovo, fantazijne a neskutočne. Je to preto, lebo slobodne používal ikonografické atribúty, vrstvil citácie, ako aj symboliku z rôznych historických období.
Bohaté bolo predovšetkým jeho pôsobenie na mnohých výstavách v prestížnych galériách sveta, no najmä množstvo samostatných prezentácií, napríklad v Musée de la ville de Paris, Paríž, Francúzsko, Jacques Baruch Gallery, Chicago, U.S.A., Galerie Wiegand, Kolín, SRN alebo East West Shop, New York, U.S.A.
Dagmar Kudoláni Srnenská
Albín Brunovský sa narodil v Zohore 25. decembra 1935. V rokoch 1951 – 1956 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Miroslava Fikariho. V rokoch 1955 – 1961 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarného umenia, v oddelení grafiky u prof. Vincenta Hložníka. V roku 1981 sa stal vysokoškolským profesorom, v rokoch 1967 – 1990 pôsobil ako vedúci oddelenia knižnej tvorby. Spoluzakladal a organizoval 1. ročník Bienále ilustrácií Bratislava v roku 1967. V oblasti poštových známok vytvoril svoje prvé návrhy v roku 1962. Venoval sa úžitkovej grafike, ex librisu, plagátu, scénografii a návrhom bankoviek. V roku 1977 zvíťazil v súťaži o novú československú sústavu bankoviek. Za tieto návrhy získal vo Francúzsku v roku 1989 ocenenie Najkrajšia bankovka sveta. V roku 1980 bol vymenovaný za zaslúžilého umelca a v roku 1985 bol ocenený titulom národného umelca. Zomrel 20. januára 1997 v Bratislave.
