Jiří Načeradský patrí k najväčším osobnostiam českého umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. V druhej polovici šesťdesiatych rokov jeho tvorba vrcholila slávnou sériou „bežcov“ (1967), ktorá bola excelentným prejavom novej figurácie. V období, keď u nás prežívalo abstraktné umenie, najmä informel, bol Načeradský schopný objavovať nové umelecké formy, posunúť hranice výtvarnosti na poli figuratívnej maľby. Návrat ku skutočnosti, k realite života sa v umení prejavil renesanciou figuratívnosti a zmenami v procese realizácie maľby. Načeradský medzi prvými objavuje a používa princíp citácie, parafrázuje diela starých majstrov i modernistov, využíva fotografiu a širokú škálu expresívnych a deformovaných foriem. Pritom majú jeho obrazy ironickú ľahkosť s príchuťou grotesky, čím maľba získava osobitosť a nadhľad. Práve rešpekt a nekonvenčný prístup k tradícii umožnili Načeradskému dospieť k úplne novej koncepcii figuratívnej maľby. Stal sa vedúcou osobnosťou novej figurácie európskeho formátu.
V ďalších obdobiach sa Načeradského výtvarný štýl rozvíjal medzi prudkou eruptívnou formou a racionálnejším geometrizujúcim prejavom. Základným stavebným prvkom jeho tvorby sa stala kresba. Načeradský je typom umelca, pre ktorého je kresba spôsobom uvažovania, vnímania sveta a jeho interpretácie. V mnohých cykloch, ktoré vznikali od sedemdesiatych rokov, túto danosť využíva vždy novým spôsobom. Dominujú na nich kafkovské i mašinistické hmyzie figúry, venuše i modlivky. V prevládajúcom erotickom akcente je princíp vzniku života, slasť i ničivé vášne.
Počas šiestich desaťročí sa Načeradského tvorba stala riečiskom bohatstva výtvarných foriem, chrličom nových nápadov, v ktorých pulzujú premeny ako v živej hmote. Ikonický motív modlivky vnuká myšlienku na zanieteného umelca, ktorý sa síce necháva umením pohlcovať, pritom nad ním stále víťazí.
Vystavená kolekcia 110 obrazov pochádza zo zbierky Ivana Melicherčíka, ktorý expozíciu pôvodne poňal ako vinš k tohtoročným 75. narodeninám maliara. Žiaľ, Jiří Načeradský v závere jej príprav nečakane zomrel.
Jiří Načeradský, český maliar, kresliar, grafik a vysokoškolský pedagóg sa narodil 9. septembra 1939 v Sedleci. Zomrel 16. apríla 2014 v Prahe. V rokoch 1957 – 1963 študoval na AVU v Prahe (prof. V. Rada). V rokoch 1968 – 1970 štipendijné pobyty v Paríži. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch diskriminovaný režimom, pracoval ako reštaurátor fasád historických budov. Od roku 1990 docent, neskôr profesor na AVU v Prahe a na VUT v Brne. Od roku 1987 člen umeleckého zoskupenia 12´15 Pozdě, ale přece.
Jeho diela sú zastúpené v prestížnych zbierkach v ČR a v zahraničí (napríklad parížske Centre Georges Pompidou vlastní sériu jeho siedmich kresieb). Vystavoval vo významných galériách doma a vo svete (Viedeň, Washington, New York, Paríž, Karlsruhe, Berlín, Moskva, Bratislava, Budapešť, Praha, Štokholm, Helsinki, Londýn...).
