Africké umenie dnes, to nie je len zaužívaná predstava tradičných artefaktov – masiek, stél či rôznych kultových predmetov. Tvorba prezentovaných umelcov je rôznorodá po tematickej i technickej stránke a vychádza zo silnej obrazotvornosti svojich tvorcov. Jej vnútorným spojivom je figuratívna tematika ako prosriedok vyjadrenia každodenného života obyčajných ľudí. Pri formovaní súčasných výtvarných programov má svoje miesto aj tradičné africké umenie, najmä sklon ku geometrizujúcej výtvarnej reči a zmysel pre fabuláciu zobrazovaného motívu. Autochtónne kultúrne zázemie pôsobí ako kompas pri orientácii v spleti aktuálnych umeleckých tendencií a hľadania vlastnej cesty. Príkladom je tvorba Cecila Skotnesa, ktorý je považovaný za praotca juhoafrického moderného umenia, alebo tiež uznávanej Ester Mahlangu, ktorá modifikuje tradičnú maľbu moderným spôsobom. Popri rôznosti tém, žánrov a motívov sa juhoafrické umenie vyznačuje pestrosťou a vynaliezavosťou používaných materiálov. Maľby, sochy, grafiky, fotografie sú realizované s vrodeným zmyslom pre ich kombináciu. Je to dôsledok a vplyv tradičného afrického umenia. Štylizácia figúr, práca s drevom a kolorovanie, narábanie s textilnými technikami, lykami, trávami, korálikmi – to boli postupy a materiály, s ktorými sa bežne pracovalo. Preto sú pre juhoafrických umelcov tieto postupy prirodzené.
