Narodil sa 19. novembra 1958 v Poprade. Spoločne s manželkou Katarínou má dve deti, syna
Vincenta a dcéru Veroniku. Po ukončení štúdia na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach v roku
1982 pracoval v štátnej službe na Okresnej prokuratúre v Poprade. Od roku 1991 do roku
2003 bol advokátom.
V lete roku 1990 uskutočnil cestu po stopách Vincenta van Gogha, počas ktorej navštívil
všetky miesta, kde tento slávny holandský umelec žil a tvoril. Inšpirovaný touto cestou
postavil a 9. septembra 1993 otvoril dnes už legendárny Žltý dom Vincenta van Gogha v
Poprade, v ktorom zorganizoval viacero výstav slovenských a zahraničných výtvarných
umelcov. Okrem toho realizoval aj niekoľko výstav slovenských maliarov a sochárov v
zahraničí, predovšetkým v Holandsku a Belgicku.
V roku 1994 sa v Holandsku zoznámil s Gerardom Meulensteenom, s ktorým v roku 1999
začal stavať južne od Bratislavy, na Vodnom diele Čunovo, prvé súkromné múzeum
moderného umenia na Slovensku. Slávnostne ho otvorili 9. septembra 2000. Týmto dňom
bola oficiálne ukončená činnosť galérie Žltý dom v Poprade a kontinuálne pokračovala jeho
aktivita v novej inštitúcii, ktorá dostala meno Danubiana Meulensteen Art Museum. Od
otvorenia je jej prvým riaditeľom a túto funkciu vykonáva až doposiaľ. Za realizáciu tohto
projektu mu v roku 2000 bola udelená Cena ministra kultúry SR.
Počas svojho pôsobenia v Danubiane zorganizoval (samostatne, so zberateľmi umenia, s
vybranými kurátormi, múzeami a s domácimi a zahraničnými kultúrnymi inštitúciami) vyše
300 výstav. Postupne v múzeu predstavil tvorbu vyše 1 000 domácich a zahraničných
výtvarných umelcov z viac ako štyridsiatich krajín sveta. Je autorom a spoluautorom vyše
tridsiatich knižných publikácií o výtvarnom umení a mnohých výtvarných katalógov (Karel
Appel, Sam Francis, Ad Snijders, Zoltán a Madeleine Kemeny, Rudolf Sikora – Ilona Keserü
Ilona, Peter Pollág, Miró a CoBrA, Markus Prachensky a ďalších).
Koncom roka 2011 spoločne s Gerardom Meulensteenom darovali svoje múzeum slovenskej
republike a jej výtvarníkom, pričom vďaka finančnej podpore vlády SR dobudovali múzeum o
pavilón stálej zbierky, ktorý bol otvorený 9. septembra 2014. Medzinárodná porota udelila
tejto dostavbe cenu Stavba roka 2014.
V septembri 2014 mu za propagáciu rakúskeho umenia na Slovensku udelil prezident
Rakúskej republiky Heinz Fischer najvyššie rakúske štátne vyznamenanie, Rakúsky čestný kríž
za vedu a umenie.
Podobne ho v roku 2017 ocenil aj maďarský minister ľudských zdrojov Zoltán Balog, ktorý mu
za vykonanú prácu v kultúre a osobitne za propagáciu maďarského umenia na Slovensku
udelil vyznamenanie Pro Cultura Hungarica.
V štrnástom ročníku čestná rada v kategórii „Idea – počin“ za mimoriadny prínos do kultúry
udelila Danubiane cenu Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka.
11.3.2019 bol zakladateľ a riaditeľ múzea Danubiana Vincent Polakovič vymenovaný JV
kráľom Willemom-Alexandrom za rytiera Radu Oranje-Nassau. Kráľovské ocenenie,
udeľované za dlhoročnú mimoriadnu službu spoločnosti, štátu, resp. kráľovskému rodu, mu
odovzdal holandský veľvyslanec Henk Cor van der Kwast. Udialo sa tak pri príležitosti oslavy
25 rokov bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Holandskom. Stal sa len piatym
Slovákom, ktorý toto významné ocenenie získal.
8.12.2023 mu Tatranská galéria v Poprade udelila cenu prof. Martina Slivku, za mimoriadny
prínos v oblasti kultúry v celoslovenskom kontexte.
Stal sa laureátom Krištáľového krídla za rok 2024 v oblasti výtvarného umenia.
V januári 2026 mu prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy
o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena
Slovenskej republiky v zahraničí.
V súčasnosti, okrem riadenia múzea, organizuje výstavy, získava výtvarné diela do stálej
zbierky múzea a vydáva knihy o výtvarných umelcoch.
Výstavy, ktoré Vincent Polakovič organizoval na Slovensku a v zahraničí (Holandsko,
Španielsko, Belgicko, Maďarsko, Sýria atď.), videlo už viac ako milión domácich
a zahraničných návštevníkov a obdivovateľov výtvarného umenia.